|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 8. január 2009 |

|
|

|
9. november 2003
|
Britskí stredoškoláci za rok okolo sveta
|
Anna Rausová
|
A teraz sa pozrieme do Veľkej Británie. Reč bude o tom, čo je to „gap year“, voľne preložené, rok voľna. Zvyknú si ho vyberať študenti po skončení strednej školy. Pred univerzitou strávia rok cestovaním po svete. Tento zvyk je v posledných rokoch opäť čoraz populárnejší.
V krajine, posadnutej celebritami a bulvárnou tlačou, je tento rok bezosporu najznámejším užívateľom roku voľna princ Harry, mladší syn princa Charlesa a zosnulej Diany. Po absolvovaní prestížnej súkromnej internátnej školy v Etone má namierené na nemenej slávnu vojenskú akadémiu Sandhurst. V septembri sa však namiesto vojenského výcviku začal za obrovskej pozornosti novinárov zaúčať do kovbojského remesla na austrálskom ranči.
Kedysi bol voľný rok medzi strednou školou a univerzitou poväčšine výsadou bohatých či uletených rebelov. Počiatky tohto zvyku siahajú do 60. rokov, kedy sa hippies hrnuli v davoch napríklad do Indie. Popularita „predĺžených prázdnin“ v 70. a 80. rokoch vybledla. K jej výraznému oživeniu došlo v poslednom desaťročí. Tento rok je vraj na „ceste okolo sveta“ asi 50 000 mladých Britov. Prečo sa teší ročná prestávka veľkej popularite? Novinárka Gwen Harmstonová z britského Chesteru tlmočila Slobodnej Európe tieto dôvody:
AUDIO: „Myslím si, že veľa študentov vidí ako dobrú možnosť ešte pred začiatkom vysokoškolského štúdia stráviť nejaký čas hľadaním, kto vlastne sú, o čo sa naozaj zaujímajú. Je to možnosť cestovať, spoznať iných ľudí, jednoducho si rozšíriť svoje obzory“.
Treba ešte dodať, že k populárnosti prispievajú aj relatívne nízke ceny leteniek. Cesta okolo sveta s piatimi zastávkami z Londýna a naspäť so zľavami môže vyjsť iba na okolo 1000 eúr.
Univerzity, ktoré kedysi dávali prednosť tomu, aby študenti absolvovali školy non-stop, dnes naopak pozitívne hodnotia v životopise uchádzačov cestu okolo sveta. S podobnou skúsenosťou sa so Slobodnou Európou podelila aj Gwen Harmstonová:
AUDIO: „Keď som sa ja napríklad hlásila na univerzitu v Cambridge, urobila som skúšky a ústne pohovory. Potom mi povedali, že by som bola veľmi dobrou kandidátkou na prijatie. Odporučili mi však, aby som robila jeden rok niečo celkom iné a nech sa potom prihlásim na univerzitu. Takéto strávenie roka považujú za veľmi pozitívnu skúsenosť, za dôležitú etapu vývoja celej osobnosti. Ak prichádzate priamo zo strednej školy, tak vidia, že vaše skúsenosti sú príliš úzke a nemali ste vlastne čas na rozvoj vlastných záujmov a formovanie názorov“.
Cesta okolo sveta by mala mať vzdelávací charakter, zbieranie skúseností, spoznávanie nových krajín, kultúr. Niektorí študenti učia v rozvojových štátoch, pracujú v tamojších nemocniciach ako dobrovoľníci za veľmi malé peniaze.
„Poznávací rok“ hodnotí pozitívne aj britský minister zahraničných vecí Jack Straw, otec vysokoškoláka: „Naša spoločnosť môže iba získať z cestovateľských skúseností študentov, ktoré pomáhajú pri dozrievaní, formovaní charakteru a schopnosti rozhodovať sa“.
Tienistou stránkou je to, že niektorí tínedžeri nie sú na skúsenosti tohto druhu najlepšie pripravení. Objavili sa tiež prípady únosov a vrážd v cudzine. Z tohto dôvodu rôzne inštitúcie organizujú praktické školenia pre nádejných, celoročných cestovateľov. Najhoršie sú podľa týchto agentúr vraj na cestu okolo sveta pripravení 18-roční mladí muži.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|