Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       16. november 2003 Ramadán v Jeruzaleme Nataša Dudinská, Jeruzalem V jeruzalemských uličkách starého mesta sa nedávno objavili stánky s maličkými palacinkami, ktoré vám pečú priamo pred nosom. I keď pôsobia veľmi lákavo a každý si ich kupuje, nikto ich neje. Je totiž moslimský sviatok Ramadán, ktorý trvá mesiac a počas ktorého sa od svitu do mrku všetci dobrí moslimovia postia. A tie orieškové palacinky, ktoré všade tak neodolateľne rozvoniavajú sa nazývajú katajef a pečú sa iba na Ramadán. Podľa moslimskej tradície to bolo práve v mesiaci Ramadán, pred vyše 1400 rokmi, keď sa Mohamedovi zjavil anjel Gabriel a po 10 dni mu čítal zo svätých textov. Tak prijal Mohamed korán, moslimské sväté písmo a Ramadán sa stal najsvätejším moslimským mesiacom. Každodenný pôst by mal prispieť k duchovnej očiste i k intenzívnejšiemu prežívaniu modlitieb. Hlavným zmyslom Ramadánu je byť lepším človekom a to nielen za pomoci pôstu či modlitieb, ale hlavne dobrými skutkami. Okrem iného by človek naozaj nemal klamať či šíriť zlé reči o iných. Na Ramadán tiež moslimovia ďaleko štedrejšie prispievajú na charitu. Pretože sa moslimský svet riadi lunárnym kalendárom, Ramadán pripadá každý rok na iný termín. V Jeruzaleme ohlasuje jeho začiatok šejk Akrame Sabrí, muftí Palestíny. Tohto roku sa začal 26. októbra a po celý mesiac sa moslimovia musia cez deň prísne postiť. Najťažší Ramadán býva v lete, kedy nielenže panujú horúčavy, ale ľudia sa po celých 17 hodín nesmú ani napiť. V zime to mávajú ľahšie, pretože denné svetlo trvá iba 11 hodín. Počas Ramadánu sa síce chodí do práce a do školy, no býva skrátená pracovná doba a vyučovacia hodina trvá iba 35 minút. Ramadánu sa síce hovorí mesiac pôstu, no je to tiež mesiac veľkých nočných hodov. Po celý mesiac sa totiž po celodennom pôste ľudia tešia na slávnostnú večeru v kruhu svojej početnej rodiny. K Ramadánu tiež patrí, že sa všetci navzájom navštevujú, obzvlášť tí, ktorí sa už dlho nevideli. I vďaka tomu si Palestínčania sťažujú, že posledné tri roky im Ramadán obzvlášť bolestne pripomína ich zúfalú situáciu. Palestínske dediny a mesta sú totiž obkľúčené izraelskou armádou, ktorá tak chce zabrániť teroristickým útokom, no zároveň znemožňuje pohyb obyvateľstva. A tak nielenže sa rodinné návštevy stali iba blednúcou spomienkou ale dopad na ekonómiu je tak katastrofálny, že máloktorá palestínska rodina si môže dovoliť jednu sviatočnú večeru a už vôbec nie mesiac veľkolepých hodov. Zato z roka na rok chodí cez Ramadán čoraz viac ľudí do mešity. Najväčším duchovným zážitkom býva piatková modlitba v jeruzalemskej mešite al-Aksá. Avšak ta máva v posledných rokoch nielen náboženské, ale i politické posolstvo. Z obavy pred možnými násilnými dôsledkami týchto modlitieb Izrael zakázal neženatým mužom do 45 rokov, aby sa na nich zúčastňovali. Podobne ako na Vianoce v Európe sa v islamskom svete počas Ramadánu vysielajú špeciálne programy v televízii. No za posledné tri roky ich obvykle zábavné ladenie čoraz viac ustupuje reláciám reflektujúcim udalosti, ktoré zmietajú islamským svetom. Jednou z najčastejších tém je samozrejme izraelsko-palestínsky konflikt. Minulý rok vyvolal mnoho nadšených i protestných ohlasov kontroverzný seriál egyptskej televízie “Jazdec bez koňa”. Čerpal hlavne z tzv. Protokolov sionských mudrcov a rozprával o tom, ako si Židia chcú podmaniť svet. Niet divu, že vyvolal rozhorčené protesty Izraela i Spojených štátov. Podobne márne protestoval Washington i tohto roku – tentokrát proti sýrskemu seriálu “Exil” o histórii sionizmu a vzniku štátu Izrael. Tento antisemitský seriál obviňuje Židov snáď zo všetkého zla na svete. Tohtoročný Ramadán sa o pár dní končí. Zdá sa však, že tragická kapitola židovsko-arabských vzťahov ešte zďaleka nie je na konci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...