Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       23. november 2003 UNESCO ocenilo 28 kultúrnych tradícií vo svete Daniel Raus Väčšina ľudí na svete počúva populárnu hudbu. Menej sa poteší klasikou či folklórom. Na svete sú však aj tradície, ktoré vymierajú. Preto UNESCO, ktoré sa v rámci OSN stará o vedu, vzdelanie a kultúru, vyhlásilo 28 tradícií, ktoré si zaslúžia pozornosť. Takáto hudba sa hrá v Azerbajdžane – ale hrá sa tam čoraz menej. Volá sa mugam a je založená na improvizácii na strunovom nástroji, zvanom kamanča. Experti tvrdia, že sa v žiadnom prípade nedá zapísať do notovej osnovy, pretože všetko závisí od momentálneho rozpoloženia hudobníka. Práve tento druh ľudového umenia sa dostal medzi 28 tradícií, ktoré vyhlásila organizácia UNESCO za svetové dedičstvo. Stredoázijské krajiny mali šťastie, pretože na zoznam sa dostali aj Tadžikistan a Uzbekistan, ktoré majú tisícročnú tradíciu šašmakom – čo doslova znamená „šesť básní“. Je to akási zhudobnená poézia, alebo skôr poézia, prelínajúca sa s hudbou. Aj táto tradícia je vzácna. Preniknúť do nej trvá dlhé roky a jej učitelia odchádzajú väčšinou do Izraela či Spojených štátov. Z východoeurópskych krajín upriamila porota UNESCA pozornosť na Pobaltské krajiny. Tam totiž existuje medzinárodná tradícia spoločného spievania. Stretnú sa desaťtisíce spevákov v tradičných krojoch, aby vytvorili akýsi megazbor, spievajúci spoločnú pieseň. Nasledujúca ukážka je iba slabým odrazom takéhoto podujatia, pretože v nej spieva iba zbor bežných rozmerov. Príprava veľkého podujatia, na ktoré prídu speváci z Lotyšska, Litvy a Estónska, zaberie dlhé mesiace. Festival sa opakuje každých 5 rokov, trvá niekoľko dní a zvyčajne je na ňom okolo 10 000 tanečníkov, 20 000 až 30 000 spevákov – a podobný počet divákov. Porota rozhodovala prvýkrát v roku 2001 – vtedy ocenila 19 hudobných, divadelných či tanečných tradícií – od Bolívie, cez Španielsko, Indiu, Maroko či Filipíny až po Japonsko. Mimochodom, aj vtedy sa presadili Pobaltské krajiny a Uzbekistan. Budúce rozhodovanie sa chystá až v roku 2005. Zmyslom celej aktivity je priviesť vlády jednotlivých štátov k podpore vymierajúcich tradícií a pomôcť im v ich propagácii, prípadne v zháňaní finančných prostriedkov na ich udržanie. Takže už iba dodajme, že podobnú pozornosť by si zaslúžila azda aj slovenská fujara.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...