Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       14. december 2003 Americký atlas: Motýlia "zoo" v New Yorku Martin Votruba Hlbokými roklinami medzi mrakodrapy zarezaných newyorských ulíc sa väčšinu zimy preháňa studený vietor, ktorý teraz v decembri len občas spríjemní závan amerických osobitne voňavých vianočných stromčekov predávaných v neveľkých vzdialenostiach na chodníkoch. Kto by si v tom predvianočnom zhone a poletujúcom snehu pomyslel na leto a motýle? Ale v New Yorku to tento víkend nie je až taká pochybná otázka, lebo na ne pomyslelo tunajšie Americké múzeum dejín prírody. Pravda, zbierky motýľov má veľa prírodovedeckých múzeí — ibaže v tomto múzeu ich dosť pravidelne práve v zimnej sezóne asi pol tisícky lieta okolo návštevníkov a podchvíľou si dokonca na niekoho sadnú. Na rozdiel od bežných zbierok motýľov popripichovaných špendlíkmi v sklených vitrínach organizátori newyorskej výstavy zariadili neveľkú zimnú záhradu, zaplnili ju tropickým rastlinstvom, vypustili do toho niekoľko sto motýľov a — pochopiteľne — oveľa menej návštevníkov. Ak ich chce človek vidieť, musí zaplatiť o polovicu vyššie vstupné než do samotného múzea a k tomu si zaistiť časenku. Po prechode stráženými dvojitými dverami — čo je ochrana, aby motýľov neodvialo do obrovských siení Amerického múzea dejín prírody a von do decembrovej fujavice — návštevníkov v hrubých zimných kabátoch najprv zarazí 27-stupňová teplota a veľká vlhkosť; no na nevhodnosť oblečenia očividne raz-dva zabudnú. Najmä deti behajú od rastliny k rastline poobsadávanej množstvom pestrých motýľov. Niektoré sú tak veľké a majú tak dramaticky sfarbené krídla, že keď taký motýľ dosadol na vetrovku jedného zo skupinky azda prvákov, chlapec sa s trocha rozšírenými očami pritlačil k učiteľke. No dodržal inštrukcie, ktoré návštevníci dostanú pred vstupom, a počkal, kým z neho motýľa neodplašil strážca a sprievodca. Úloha strážcov v zimnej záhrade plnej stoviek živých motýľov nie je celkom typická. Návštevníkom hovoria zaujímavosti najmä o motýľoch, ktoré si na nich práve sadli; podchvíľou medzi tropickými rastlinami trocha pošuchoria pštrosími perami, aby sa motýle rozlietali a ľuďom ukázali žiarivo farbisté, rozmanito tvarované krídla; no a v skrini s veľkými sklenými dverami strážcovia sledujú, z ktorej z desiatok v radoch rozvešaných kukiel sa chystá vyliahnuť ďalší motýľ, aby ho boli pripravení vypustiť do zimnej záhrady. To je zároveň vysvetlenie takej nezvyčajnej krotkosti okolo návštevníkov poletujúcich motýľov. Výstava — ak tak pol tisíca živých motýľov možno nazvať — je otvorená od októbra, a tak sa tu väčšina motýľov už buď narodila, alebo tu žijú tak dlho, že nielen zimnú záhradu, ale aj denno-denné zástupy ľudí berú ako jediný domov, aký poznajú. A pre návštevníkov je subtropická motýlia záhrada možno očarujúce, ale asi prikrátke vydýchnutie z predvianočného náhlenia vymrazenými newyorskými ulicami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...