Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       8. august 2001 Zahraničnopolitické dôsledky odchodu SMK z vlády Milan Žitný Minulý týždeň v piatok, krátko pred stretnutím predsedov strán vládnej koalície, predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár uviedol pre Slobodnú Európu, že orgány SMK vyhodnocujú v súvislosti s odchodom z vlády aj zahraničnopolitické dôsledky tohto kroku. "Aj táto otázka bude predmetom diskusie 25.augusta na Republikovej rade SMK," povedal Bugár. Zahraničná dimenzia politickej agendy SMK je orientovaná na západný demokratický svet a na členstvo SR v EÚ a NATO. Tento postoj má dve hlavné príčiny. Politická elita Maďarov na Slovensku sa už pred rokom 1989 orientovala na západné demokracie a ich hodnotový systém. Prejavilo sa to aj v hlasovaniach maďarských poslancov v prvom legislatívnom období po páde komunistického režimu, v rokoch 1990 až 1992 v československom federálnom parlamente a v SNR. Na rozdiel od mnohých slovenských politických subjektov, podporili maďarskí poslanci všetky transformačné a proreformné zákony, ktoré otvárali cestu z Východu na Západ. Tento trend pokračuje dodnes aj v podmienkach samostatného Slovenska. Konzistentnejšiu politickú stranu v tomto smere sotva možno na Slovensku nájsť. Druhou, avšak nie prioritnou príčinou prozápadnej orientácie maďarskej politickej elity na Slovensku je národnosť a väzby na Maďarsko. Je vhodné pripomenúť, že Maďari, žijúci na Slovensku, sa po I.svetovej vojne a po Trianonskej zmluve ocitli bez vlastného pričinenia a vlastnej viny, bez toho, aby opustili svoje domovy, v cudzom štáte - v Československu. Pre porovnanie Slováci, ktorí v Uhorsku dobrovoľne presídlili zo severu na juh, zostali aj po Trianone fakticky vo svojej vlasti. Skutočnosť, že Maďarsko je už tri roky členom Severoatlantickej aliancie, takže jedna hranica medzi krajinami NATO a nečlenskými krajinami je totožná s maďarsko-slovenskou hranicou, je pre maďarských politikov, či už v Budapešti, alebo v Bratislave, motiváciou, aby táto bezpečnostno politická hranica čo najskôr zanikla. To isté platí aj vo vzťahu k Európskej únii. Maďarsko a Slovensko majú teraz približne rovnaké šance na členstvo v EÚ. Na rozdiel od Slovenska je však politická situácia v Maďarsku stabilná a odchod jedného partnera z vládnej koalície nevyvoláva obavy zo zmeny vnútorných pomerov a zahranično politckej orientácie krajiny. Na Slovensku je toto riziko stále veľmi vysoké - najsilnejšie politické subjekty HZDS a Smer nie sú hodnotovo orientované na západné demokratické hodnoty, sú to strany populistické, bez konzistentných programov, a preto oprávnene vyvolávajú v NATO a EÚ obavy, kam povedú Slovensko, ak by v budúcom roku po parlamentných voľbách prevzali moc. Odchod SMK z vládnej koalície iba posilní tieto obavy na Západe. Slovenské prozápadné politické strany sú natoľko slabé, že bez spojenectva s SMK nemajú v budúcnosti veľkú šancu výraznejšie ovplyvňovať politický život doma, a tým aj udržiavať pevný kurz krajiny k brehom EÚ a NATO. SMK bola dôležitým spojencom slovenských prozápadných politických subjektov, ak ale odíde z vlády, štáty NATO a EÚ si budú klásť - a už si aj kladú - základnú otázku: Ak nedokázali spolupracovať demokratické, prozápadné slovenské politické subjekty s rovnako orientovanou SMK a naopak, tak potom už kto a kedy to dokáže na Slovensku? Kto iný dá záruky, že vstupom Slovenska, ktorému budú povedzme vládnuť protimaďarsky naladené HZDS, SNS a Smer, nebudú porušované písané i nepísané normy a pravidlá spoločenstiev, vyznávajúcich a brániacich v prípade potreby tie isté hodnoty? Odchod SMK z vlády prináša aj túto kardinálnu otázku a nedá sa obísť pokrčením ramien. V SMK vzrástol pocit, že nemajú na Slovensku silných, spoľahlivých partnerov, zároveň však aj pocit, že SMK bola vo vláde dobrá iba na to, aby pomáhala vytvárať väčšinovú silu voči elementom, politicky nespoľahlivým, neštandardným, až extrémistickým. Odchodom SMK z vlády sa tento pomer radikálne zmení a tým sa skončí aj ilúzia, vytvorená parlamentnými voľbami, že Slovensko sa nezvratne pohlo k západným brehom demokratického sveta a jeho politickým, bezpečnostným a hospodárskym štruktúram.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...