Dnes je piatok, 29. august 2008       15. august 2001 Zahraničné kruhy upozorňujú slovenskú vládnu garnitúru na potrebu politickej stability Jana Pankovčínová Utorkové stretnutie amerického chargé d'affaires na Slovensku Douglasa Hengela s vicepremiérkou pre integráciu Máriou Kadlečíkovou poukázalo na opakovanú necitilivosť viacerých slovenských politikov k diplomatickým posolstvám zahraničia. Zahraničné kruhy, doteraz v kuloároch a po včerajšku už oficiálne, taktne upozorňujú slovenskú vládnu garnitúru na potrebu zachovania politickej stability. Pripomína to časy Mečiarovej vlády. Tá tiež nesprávne vyhodnocovala, ak nie rovno ignorovala signály zahraničia a práve svojou necitlivosťou k západným hodnotám, či doslova krokom proti nim pripravila Slovensko o šancu na vstup do Severoatlantickej aliancie. Práve od Dzurindovho kabinetu, zostaveného širokou koalíciou prodemokratických síl, sa očakávalo, že dostane krajinu z medzinárodnej izolácie. Objektívne možno povedať, že až doteraz práve súčasná koalícia nepriaznivý trend v zahraničnej oblasti zvrátila a krajinu do štruktúr Aliancie, ale aj Európskej únie jednoznačne nasmerovala. Je to zásluha celej vládnej koalície, vrátane Strany maďarskej koalície, kvôli ktorej včera americký chargé d’affaires navštívil vicepremiérku Kadlečíkovú. Viacerí slovenskí politici si však jeho posolstvo, i posolstvá ďalších európskych diplomatov, zamenili za kritiku svojho maďarského koaličného partnera, ktorý už druhý mesiac zvažuje odchod z vlády. Mária Kadlečíková tlmočila Hengelove posolstvo slovami, že v Spojených štátoch si robia, citujeme: "určité starosti" z vývoja na Slovensku po avizovanom odchode SMK z koalície, pretože by to mohlo poškodiť "veľmi krehký obraz o Slovensku" v zahraničí a bol by to aj signál o politickej nestabilite v krajine. Ak podľa Hengela by bolo najlepšie, ak by koalícia zotrvala vo svojom súčasnom zložení, vrátane SMK, nie je celkom namieste jedna zo včerajších reakcií vicepremiérky. Kadlečíková na pripomienku, že jej stranícky predseda Hamžík hovorí o možnom dovládnutí aj bez SMK, pre Slobodnú Európu uviedla: "Neviem, či je to presná interpretácia slov pána Hamžíka, ale fakt je, že táto vládna koalícia by mala ukončiť vládnutie spoločne." Hamžíkove nediplomatické vyjadrenia k snahám Bugárovcov opustiť vládnu loď sú však známe niekoľko týždňov a vicepremiérka o nich iste dobre vie. Z jej strany by bolo vhodnejšie, keby svojmu straníckemu predsedovi (mimochodom Hamžík bol jej predchodca vo funkcii pre integráciu), vysvetlila dopady doterajšej politiky SOP smerom k SMK. SOP totiž okrem faktického vyháňania Bugárovcov z vlády žiadne konštruktívne riešenie skutočne vážnej koaličnej krízy neponúka. Naopak vyhlasuje, že v otázke, ktorá krízu spôsobila, bude naďalej koordinovať svojej kroky so socialistami z SDĽ. Práve hlasovanie poslancov SOP a SDĽ, a v konečnom dôsledku i premiérovej SDK, proti vládnemu návrhu reformy verejnej správy krízu a úvahy SMK o odchode spôsobili. Nešťastný je aj výrok predsedu zahraničného výboru parlamentu, poslanca SDĽ Petra Weissa na margo posolstva amerického chargé d'affaires Hengela. Weiss jeho posolstvo interpretoval podľa TASR tak, že práve SMK by mala pri svojich úvahách "brať do úvahy integračné záujmy Slovenska a nepodliehať emóciám, pocitom krivdy či urazenosti." Podľa Weissovej logiky, a zrejme aj logiky jeho strany, snahy SMK dodržiavať vládny program celej koalície a podporovať vládne návrhy zákonov, sú teda len podliehaním emociám a pocitom urazenosti. A tiež, že ak SMK vládnu loď opustí, ona bude vinná za prípadné integračné neúspechy Slovenska. S takouto "logikou" sa však skutočne ťažko seriózne a stabilne vládne. A práve o tom sú posolstvá, ktoré v týchto dňoch zahraničné kruhy slovenským politikom taktne tlmočia. Práve SOP a SDĽ si musia definitívne vybrať a položiť na stôl záruky, či chcú dovládnuť v súčasnej zostave spolu s SMK, alebo sa vyberú cestou spájania sa s Mečiarovým HZDS, ako to nevylučuje spomínaný predseda SOP Hamžík, keď hovorí, že o podpore menšinovej vlády možno rokovať práve s HZDS. Situácia v slovenskom parlamente je čo sa týka politického rozloženia síl skutočne dramatická. Ak koalícia stratí 15 poslancov SMK, jej vláda získa postavenie menšinovej a ani pár nezávislých poslancov ju neukotví. Inými slovami, môže závisieť od hlasov opozície, ktorú sama nazýva nedemokratickou. Čo je bod, ktorý si musí pre svoju politickú budúcnosť i dôveryhodnosť zvážiť aj samotný premiér Mikuláš Dzurinda.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...