Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       31. august 2001 Česká armáda má byť plne profesionálna od roku 2007 Gabriel Sedlák O necelých päť rokov by mali narukovať do českej armády poslední neprofesionálni vojaci. Vláda Miloša Zemana totiž túto stredu schválila návrh, ktorý ráta s úplnou profesionalizáciou českých ozbrojených síl od 1. januára 2007. „Schopný.“ Vypočuť si takýto posudok, znejúci v iných súvislostiach príjemne, sa v Českej republike a porovnateľných štátoch Európy rovná povinnosti odslúžiť v armáde tej-ktorej krajiny určitý počet mesiacov. Časy sa síce zmenili a takáto služba vlasti dnes už nie je namierená proti „imperialistom“ zo Západu, aj tak však mnohí mladí muži, predstavujúci si využívanie svojho voľného času inak ako cvičením streľby, či plazením sa, robia všetko pre to, aby do „zeleného“ nemuseli. Čechom, ktorí budú plnoletí až po roku 2007, svitla tento týždeň nádej. Návrh na profesionalizáciu armády, ktorá by mala byť do piatich rokov zavŕšená, ráta s tým, že odvedeného mládenca armáda hneď zaradí do svojich záloh. Podľa ministra obrany Jaroslava Tvrdíka budú títo muži bez výcviku povolaní do zbrane iba v prípade vojnového konfliktu. Česká republika sa tak stala prvým postkomunistickým štátom, ktorý sa rozhodol vydať týmto smerom. Penzionovaný americký plukovník Dan Smith, ktorý dnes pôsobí vo washingtonskom Centre pre obranné informácie, Prahu za tento krok chváli. AUDIO: „Mierové operácie, humanitárna pomoc, evakuácia občanov z krízových oblastí, všetky tieto misie majú úplne iný charakter, než klasické vojnové konflikty. Výhodou je teda pružnosť a schopnosť predvídať ďalší vývoj situácie. Takže opakujem: dobre vycvičené profesionálne sily sú podľa mňa lepšie pripravené na takýto druh misií.“ Tento nový trend je v súlade s rastúcou nechuťou mladých Európanov slúžiť v armáde. Napríklad do tej českej nastupuje v poslednom období iba každý desiaty vysokoškolsky vzdelaný človek. Počet odvedencov, ktorí dávajú prednosť alternatívnej civilnej službe, každoročne stúpa. V Španielsku sú to dnes tri štvrtiny. Táto skutočnosť viedla nedávno politikov v Madride k rozhodnutiu zrušiť povinnú vojenskú službu do konca tohto roka. Rovnakým smerom sa rozhodlo vydať Francúzsko, kde sa povinné rukovanie skončí na jeseň tohto roku. Taliansko chce svoju armádu úplne sprofesionalizovať do konca roka 2005. Belgičania a Holanďania to urobili už v deväťdesiatych rokoch. Nasledovali tak príklad Británie, ktorá má v zelenom iba profesionálov už od roku 1962. Spojené štáty ako vojenská superveľmoc sveta sa tým môžu pochváliť od roku 1973. Česko, ktoré je dnes už plnoprávnym členom NATO, je teda ako prvé z bývalých členských štátov Varšavskej zmluvy odhodlané vydať sa touto cestou. Vojenský expert z King’s College v Londýne Timothy Edmunds má však isté pochybnosti o tom, či sa Praha rozhodla správne. AUDIO: "NATO, či Západ vo všeobecnosti, má veľmi osobitú predstavu o tom, ako by mali vyzerať moderné ozbrojené sily. Sú postavené na báze dobrovoľnosti, profesionality, sú pružné a podobne. A oni sa tento model snažia veľmi silne presadiť v strednej a východnej Európe. Podľa mňa však neberú do úvahy dôsledky zmien v tomto regióne a skutočnosť, že bezpečnostné a obranné požiadavky sú v strednej Európe zrejme trocha odlišné než tlaky, ktorým čelia Británia a Spojené štáty.“ Aj keď sa experti vo všeobecnosti zhodujú v tom, že dlhodobo je profesionálna armáda lacnejšia než systém povinnej služby, samotný prechod na nový model je nákladný. Edmunds sa domnieva, že rozpočtové možnosti postkomunistických krajín to neumožňujú. Naopak výsledkom snahy splniť kritériá pre vstup do NATO bol v Česku, Poľsku, Maďarsku a ďalších krajinách vznik armády, ktorú tvoria tak elitné jednotky, reprezentujúce krajinu v rôznych zahraničných misiách, ako aj útvary, ktorým často chýba základné vybavenie. Rozhodnutie Čechov prejsť na úplne profesionálnu armádu je podľa Edmundsa do veľkej miery skôr výsledkom želania politikov v oblasti zahraničnej politiky než posúdením vojenských a rozpočtových možností. Timothy Edmunds z King’s College v Londýne je presvedčený o tom, že na západe i východe Európy sa príliš málo diskutuje o tom, akú úlohu by mali plniť armády jednotlivých štátov kontinentu po skončení studenej vojny. Analytik Charles Heyman, vydávajúci Jane’s World Armies, upozorňuje, že bez ohľadu na výsledok takejto debaty by všetky krajiny, ktoré sa vydali cestou formovania malých úplne profesionálnych síl, mali mať na mysli, že nesmú stratiť schopnosť zvýšiť v prípade krízy zo dňa na deň počet svojich mužov v zbrani.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...