Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       18. september 2001 Slovensku chýba ústavný zákon o národnej bezpečnosti, ktorý by riešil stavy núdze Jana Pankovčínová Krízové stavy všade vo svete umožňujú štátnym orgánom na istý čas, v konkrétnom rozsahu a za jasne stanovených podmienok pristúpiť na obmedzenie základných práv a slobôd svojich občanov. Slovenská vláda a parlament však takéto zákonné právo siahnuť k potrebným obmedzujúcim opatreniam nemá - neexistuje totiž potrebná legislatíva, teda ústavný zákon o bezpečnosti a ďalšie nadväzujúce podrobnejšie zákony a predpisy. Stav neexistencie legislatívy pritom pretrváva už viac ako deväť rokov - od prijatia Ústavy SR v roku 1992. Ak by v Európe vypukla vojna s dosahom na Slovensko, vláda a parlament by v mnohých ohľadoch zostali v bezradnej pozícii. Bývalá Mečiarova vládna garnitúra, ktorá sa sama nazýva otcom vlasti, keďže sa podieľala na prijatí ústavy samostatného štátu, na tento stav nemyslela a príslušné normy nepripravila. Súčasná vládna koalícia je na tom, čo sa týka legislatívnej nepripravenosti, podobne. S výnimkou toho, že pri novelizácii Ústavy priamo zakotvila predpoklad prijatia ústavného zákona v oblasti národnej bezpečnosti. Podľa nového článku 51, odstavec 2 Ústavy, novelizovaného tento rok, "podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd, rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, prípadne núdzového stavu ustanoví ústavný zákon". Na to, či je súčasná koalícia aj v súvislosti s novou medzinárodnou situáciou po teroristických útokoch na Spojené štáty, pripravená rýchlo iniciovať prijatie ústavného zákona, sme sa opýtali predsedu ústavnoprávneho výboru Národnej rady, poslanca vládnej SDĽ Ladislava Orosza: AUDIO: "Podľa mojich informácií ústavný zákon o bezpečnosti je v pokročilom štádiu prípravy - bol už na rokovaní legislatívnej rady vlády a dá sa predpokladať, že v skorom termíne sa dostane do Národnej rady SR. Iste, situácia, ktorá dnes vzniká v Spojených štátoch amerických a v zahraničí, môže akcelerovať prípravu tohto návrhu ústavného zákona." Na urýchlenom prijatí ústavného zákona o národnej bezpečnosti sa ešte včera na spoločnom rokovaní zhodli aj poslanci zahraničného, integračného a bezpečnostného výboru parlamentu. Bývalý náčelník generálneho štátu Armády SR, nezávislý poslanec Jozef Tuchyňa sa vyslovil za zriadenie štátneho krízového štábu ako trvalého orgánu, ktorý funguje v mnohých krajinách sveta, a tiež za novelizáciu ďalších existujúcich právnych predpisov tak, aby efektívnejšie zohľadňovali boj s terorizmom. Podľa Tuchyňu bude potrebné zmeniť zákony o ozbrojených silách, polícii, rozviedke, ale aj o justícii, aby sa napríklad na povolenie domovej prehliadky v prípade vážnych podozrení nemuselo zo strany sudcu čakať 24 hodín. Napriek týmto otvoreným otázkam si však ústavný právnik, poslanec Ladislav Orosz nemyslí, že Slovensko je legislatívne na krízové situácie úplne nepripravené. Ústava podľa neho už od roku 1992 pri niektorých núdzových stavoch v základných rysoch vymedzuje práva a povinnosti ústavných orgánov. Vojnu napríklad vyhlasuje prezident na základe rozhodnutia parlamentu, ktorý predstavuje zbor volených zástupcov občanov. Podobne vyhlasuje hlava štátu aj vojnový stav a mobilizáciu, a to na návrh vlády ako výkonného orgánu, kontrolovaného parlamentom. Okrem toho podľa Orosza ešte z čias federácie platí ústavný zákon o Rade obrany štátu z roku 1969, čo spolu dáva základné rámce pre konanie štátnych orgánov pri riešení mimoriadnych situácií. Sebakriticky však Orosz dodal: AUDIO: "Prirodzene, bolo by lepšie, aby tieto veci boli podrobnejšie upravené na úrovni ústavného zákona a potom vykonávacích zákonov." RFE: Čiže sa domnievate, že Slovensko by bolo akcieschopné? Orosz: "Bolo by akcieschopné, prirodzene vznikli by viaceré problémy s kompetenciou príslušných ústavných orgánov v rámci vojny a vojnového stavu. Tam by bolo potrebné postupovať podľa ústavného zákona o Rade obrany štátu, podľa ktorého ak ústavné orgány v tomto čase nie sú akcieschopné, tak rozhoduje Rada obrany štátu s tým, že následne ústavné orgány musia potvrdiť rozhodnutia Rady obranu štátu." Ako Ladislav Orosz priznal, neexistuje žiadna legislatíva na obmedzenie základných práv a slobôd občanov zo strany štátu, a to ani v mimoriadnych situáciach. AUDIO: "Na to je potrebný hmotnoprávny základ, tento momentálne neexistuje a k tomuto by pravdepodobne nebolo možné siahnuť, ani na základe opatrení Rady obrany štátu. Toto je medzera, ktorú je treba čo najskôr odstrániť." Táto medzera, dodávame my, by mohla v prípade vojnového či inak ohrozujúceho stavu teoreticky vyvolať v krajine stav paniky. Tohtoročná novelizácia ústavy na rozdiel od predchádzajúceho stavu umožňuje vláde vykonať čiastkové kroky pri núdzových situáciách, ako je napríklad poskytnutie vzdušného priestoru, či transportu cudzích vojsk cez územie krajiny, prípadne už spomínaný návrh pre prezidenta na vyhlásenie mobilizácie či vojnového stavu. Ďalšie rozhodnutia vlády potvrdzuje parlament - napríklad vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenska. Aj táto právomoc vlády, potvrdzovaná parlamentom, sa však viaže na tri podmienky - slovo má ústavný právnik Ladislav Orosz: AUDIO: "Za účelom humanitárnej pomoci, za účelom vojenských cvičení, alebo mierových pozorovateľských misií." Vláda je orgánom operatívnym, parlament však častokrát máva svoje procedurálne limity a nemusí byť schopný zísť sa okamžite. Jeho zvolanie v konkrétnom termíne závisí len od rozhodnutia predsedu parlamentu a politickej vôle poslancov, zastupujúcich konkrétne politické strany. Povinnosť predsedovi parlamentu okamžite zvolať schôdzu pri mimoriadnych situáciách v štáte nedáva ani ústavný zákon o Rokovacom poriadku Národnej rady. Aj z tohto hľadiska je vidno, aká je v parlamentnej demokracii dôležitá súčinnosť a zodpovednosť všetkých troch najvyšších ústavných predstaviteľov štátu - predsedu parlamentu, vlády a prezidenta. Čo je oblasť, v ktorej Slovensko už od svojho vzniku častokrát pre zlé osobné vzťahy politikov zlyhávalo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...