Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       1. október 2001 Ruský prezident v sídle EÚ a NATO Peter Gabaľ Ruský prezident Vladimír Putin dnes večer odletel z Moskvy do Bruselu, kde sa stretne nielen s najvyššími predstaviteľmi hostiteľskej krajiny, vrátane belgického kráľa Alberta, ale najmä so špičkou Európskej únie a NATO. S touto návštevou sa spájajú nemalé očakávania. Boj proti terorizmu je témou, ktorej sa v súčasnosti nevyhnú prakticky žiadne politické rozhovory, a nepochybne budú kľúčovým námetom rokovaní ruského prezidenta Vladimíra Putina s vedením Európskej únie, ktorej v súčasnosti predsedá práve hostiteľské Belgicko, ako aj s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom. Všetko nasvedčuje tomu, že Putin bude chcieť ešte viac zdôrazniť líniu, ktorú naplno predstavil minulý týždeň počas jeho návštevy Nemecka. To znamená opakovať, že konflikt v Čečensku je skôr otázkou boja proti terorizmu, než prejavom potláčania ľudských práv Čečencov zo strany Moskvy. Veď už v Berlíne, počas vystúpenia v nemeckom spolkovom sneme, Putin zdôrazňoval, že terorizmus a náboženský extrémizmus kdekoľvek na svete vyrastajú z tých istých koreňov a nesú rovnaké plody. Medzičasom ruský prezident vyzval čečenských povstalcov, aby sa vyhli spolupráci s Usamom bin Ládinom, oznámil ochotu Ruska a stredoázijských republík v prípade americkej operácie proti Afganistanu ponúknuť vzdušný priestor pre humanitárne operácie a pripustil ochotu rokovať s povstalcami v Čečensku. Dodajme, že čečenský prezident Aslan Maschadov na sklonku minulého týždňa požiadal gruzínskeho prezidenta Eduarda Ševardnadzeho o sprostredkovanie rozhovorov s Moskvou. Ako sa bude vyvíjať situácia v odštiepeneckej republike, je samozrejme otvorené, v súvislosti s Putinovými aktivitami je však zaujímavé uvažovať o tom, kam presne smerujú. Londýnsky politický analytik z Centra pre európske reformy Charles Grant sa domnieva, že Putinovým cieľom je otvoriť väčší priestor pre spoluprácu Západu s Ruskom. V rozhovore pre Slobodnú Európu Charles Grant povedal: AUDIO: Malo by tu byť ´niečo za niečo´, takže ak Rusko ide pomôcť západnej aliancii v boji proti terorizmu spravodajskými informáciami, podporou v OSN, poskytnutím pomoci v strednej Ázii, tak si myslím, že Rusi povedia - ´na oplátku chceme, aby ste mali viac pochopenia pre čečenský problém´. Podľa analytika Charlesa Granta sa Putin nezastaví pri otázke Čečenska, ale iste otvorí aj problém rozširovania NATO, ktorému dosiaľ Moskva oponovala. Kým tieto témy, spolu s otázkou boja proti terorizmu, sú príhodnými námetmi pre rokovanie s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Georgeom Robertsonom, ešte širší záber by mohlo mať stretnutie so šéfom Európskej komisie Romanom Prodim, šéfom európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Javierom Solanom a zástupcom predsedníckej krajiny Únie, belgickým premiérom Guyom Verhofstadtom. Nielen boj proti terorizmu, ale aj proti kriminalite vrátane ekonomickej a otázky obchodnej spolupráce by mali patriť medzi témy európsko-ruských rokovaní, a mimoriadne významné miesto sa prikladá oblasti energetiky. So 40-percentným podielom na ruskom zahraničnom obchode a s dvoma tretinami zahraničných investícií je Európska únia kľúčovým obchodným partnerom Moskvy. Spomínaná oblasť energetiky je však svojou dôležitosťou v tomto smere zrejmou top-témou. Analytik bruselského Centra pre európske štúdie Marius Vahl k tomu poznamenáva: AUDIO: Energetický aspekt je veľmi dôležitý; fakt, že Európska únia bude stále viac a viac závislá od vonkajších zdrojov, napovedá, že v perspektíve 10tich-20ich rokov bude Rusko uspokojovať väčšinu z týchto potrieb, ak nie všetky, ale prinajmenšom ich veľkú časť. Šéf Európskej komisie Romano Prodi v niektorých svojich iniciatívach už naznačil myšlienku budovania spoločného európskeho ekonomického priestoru, ktorý by presahoval jednotný ekonomický priestor Únie a zahŕňal by i Rusko. Summa summarum, široká paleta tém a Putinom deklarovaná ochota prichádzať s novými postojmi otvárajú priestor pre to, aby sa mohla návšteva ruského prezidenta v Bruseli stať krokom vpred. Ale počkajme si na výsledok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...