Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 25. júl 2008       5. október 2001 Metóda pokus - omyl slovenských voličov a elitné kluby Milan Žitný Niekoľkomesačné prieskumy verejnej mienky od viacerých agentúr prinášajú takmer rovnaké výsledky - voliči prejavujú nespokojnosť s vládnou koalíciou a naopak opozícia zaznamenáva trvale vysokú popularitu. Rozdiely výsledkov agentúr sa týkajú iba SDĽ a KDH, prípadne mimoparlamentnej strany ANO, ktoré oscilujú okolo päťpercentnej hranice, potrebnej na vstup do parlamentu. Pozoruhodné na tom je, že vládne strany nevykazujú známky nervozity, či zvýšenej snahy zmeniť, alebo aspoň zmierniť blížiaci sa volebný debakel. Ako keby doterajšie striedanie pri vládnom kormidle malo na Slovensku štandardné parametre korektného politického zápasu, v ktorom je jedno, kto zvíťazí, hlavne že sme sa ho zúčastnili. Postkomunistická tradícia na Slovensku hovorí, že vždy, keď boli pri moci politické subjekty, ktoré nemajú ďaleko k extrémizmu, sú nevypočitateľné a dokonca používajú nezákonné metódy voči vlastným občanom, krajina mala vážne problémy doma i vo svete. Tradíciou tiež je, že pamäť slovenského voliča je kratšia než jedno volebné obdobie. A tak sa už stala permanentným trendom metóda pokus - omyl. Ďalším takýmto pokusom budú parlamentné voľby roku 2002. Posledné prieskumy upozorňujú, že ak sa v náladách voličov nič zásadné nezmení, po voľbách nebude mať kto zostaviť väčšinovú vládu, pokiaľ v nej nebude chcieť mať HZDS. Vládu však tradične zostavuje víťaz volieb. Ani tento úzus ale veľmi nemotivuje vládne subjekty, takže sa zdá, ako keby sa kormidelníci štátu spoliehali na to, že pokiaľ voliči súhlasia s účasťou HZDS v budúcej vláde, nebude im to aj tak nič platné. Ako keby tento problém mali vyriešiť upozornenia z členských krajín EÚ a NATO, ktoré varujú pred účasťou HZDS a jeho predsedu Vladimíra Mečiara vo vláde po roku 2002. Niekomu sa to môže zdať ako zasahovanie do vnútorných vecí štátu, ale v skutočnosti tieto dva západné elitné kluby iba hovoria, že členstvo sa viaže na ich pravidlá a politikov v bagančiach nevpustia ani do predsiene, pretože sú to ich kluby, vybudované za ich peniaze. Je to logické, ale spoliehanie sa tunajších kormidelníkov štátu na to, že voliči sa zľaknú hrozby, že ich do týchto klubov nepustia a zrazu začnú preferovať dnešné vládne subjekty, je tiež istým pokusom, ktorý povedie ku kardinálnemu omylu. V konečnom dôsledku je tento postoj predstaviteľov vládnej koalície prejavom bezmocnosti a naznačuje, že im chýba buď jasná premyslená stratégia, alebo výrazné, dostatočne populárne osobnosti, alebo oboje. EÚ ani NATO nevyriešia tunajšie problémy so slovenskými politickými pomermi, s voľbami a s náladami voličov. Krajiny únie a aliancie môžu vyriešiť iba problémy vlastné. Opozičné strany majú jasno - chcú byť v budúcej vláde, ale zároveň v elitných kluboch, čo však nepôjde. Ak nikto nechce ustúpiť - ani voliči, ani opozičné strany, najmä HZDS, bez ktorého nebude možné ani zostaviť vládu, ani získať členstvo v kluboch - budú musieť ustúpiť majitelia klubov a zabuchnúť dvere pred Slovenskom ako problémom, ktoré si notoricky opakuje metódu pokus - omyl každé volebné obdobie. Lenže tieto kluby chcú istotu, hazardné hry neprevádzkujú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...