|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|

|
8. október 2001
|
Neexistujú ideálne riešenia, ale iba zlé a ešte horšie
|
Ivan Štulajter
|
Koncom apríla tohto roka predseda HZDS Vladimír Mečiar počas prednášky na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystri vysvetľoval študentom, prečo je vstup Slovenska do NATO nevyhnutnosťou. Dnes, v duchu novej prozápadnej rétoriky hnutia, už podporil aj protiteroristické vojenské operácie Spojených štátov a Veľkej Británie v Afganistane. Ak by sme si túto Mečiarovu gestikuláciu vysvetlili tak, že pochopil vojenský a možno aj politicko-ekonomický význam západného systému kolektívnej bezpečnosti, môžeme pochybovať o tom, či chápe to hlavné: Slovensko do NATO môže vstúpiť len potom, keď tam bude pozvané a pozvánku dostane s najväčšou pravdepodobnosťou až vtedy, keď on a jeho blízki spolupracovníci, podozriví napríklad zo spáchania teroristického ataku voči Michalovi Kováčovi mladšiemu a Robertovi Remiášovi, budú mimo hlavného prúdu slovenskej politiky. Inými slovami, Mečiar správne vníma fakt, že HZDS si môže zlepšiť svoje domáce vyhliadky na zostavenie budúcej koaličnej vlády iba vtedy, ak sa stane prijateľným pre Západ. Lenže problém je v tom, že s ním na čele hnutia to zvlášť po 11. septembri nie je možné.
To, či sa protirečenie medzi domácou popularitou Mečiara a jeho neprijateľnosťou pre Západ vyrieši v prospech integrácie Slovenska so Západom, alebo opätovným zosuvom do kalných vôd izolácie, bude závisieť v konečnom dôsledku od voličov. Parlamentné voľby v roku ´98 a následne priame voľby prezidenta ukázali, že na Slovensku existuje dostatočný počet občanov, ktorí svojou účasťou na voľbách môžu Mečiara odstrčiť od moci. Z tohto hľadiska v budúcoročných parlamentných voľbách, ale aj v decembrových regionálnych pôjde najmä o to, aby sa na nich zúčastnilo viac takýchto voličov, než prívržencov Mečiara a aby zároveň neprepadli ich hlasy.
Ak sa dnes ukazuje aspoň teoretická možnosť vzniku protimečierovského konglomerátu, zloženého zo SMERU, SDKÚ, SMK, KDH a Aliancie nového občana, treba ukázať aj na druhú možnosť, a síce, že takáto zložitá protimečiarovská aliancia nebude mať dosť poslancov na zostavenie väčšinovej vlády. V takomto prípade zrejme začne v stranách narastať pokušenie “zachraňovať” Slovensko v koalícii s HZDS, ktoré - využijúc patovú povolebnú realitu - určite vyrukuje s lukratívnymi ponukami na spoluprácu.
Dnes ťažko odhadnúť, či existujú nejaké mimoriadne okolnosti, za ktorých by HZDS s Mečiarom mohlo byť akceptované Západom. Ťažko odhadnúť aj to, či výsledkom prípadného povolebného patu bude koaličná vláda pod taktovkou HZDS, kde rolu “demokratických kultivátorov” v mene záchrany štátu zohrajú napríklad SMER a KDH. Ťažko odhadnúť aj to, či dôsledkom tohto patu bude rozkol v HZDS. Do súdka špekulácií patria tiež úvahy, či by v prípade nemožnosti zostaviť väčšinovú vládu bez účasti HZDS nebola východiskom dočasná demokratická menšinová vláda alebo rovno nové parlamentné voľby. Z tejto hmly otvorených možností však celom zreteľne presvitá fakt, že na Slovensku už neexitujú ideálne riešenia, ale iba tie zlé a ešte horšie. O to viac bude “dobrá” voľba ťažšou voľbou.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|