Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       24. október 2001 Rozširovanie NATO Rusko stále znepokojuje Boris Koreň Predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť Vladimír Palko sa dnes stretol so svojím kolegom - predsedom Výboru pre štátnu bezpečnosť Štátnej dumy Ruskej federácie Alexandrom Gurovom. Ako informoval Palko, išlo o prvé rokovanie jeho výboru s ruským politikom v tomto volebnom období. Témou rokovaní bola najmä nová bezpečnostná situácia vo svete po teroristických útokoch na Spojené štáty americké. Podľa Palka sa pod vplyvom týchto udalostí mení aj pohľad na Rusko - už to nie je pohľad na krajinu, ktorá bojuje v Čečensku a porušuje ľudské práva. Hovorí Vladimír Palko: AUDIO: 32 "Vzhľadom na nové skutočnosti globálneho charakteru vidíme aj nový obraz Ruska ako krajiny, ktorá je vlastne nárazníkovým štátom, ktorý ako prvý stojí v zápase s globálnym nebezpečenstvom, ktorým je islamský fundamentalizmus." Nová situácia podľa Palka jasne ukazuje, že spolupráca Ruska a Európy, Ruska a NATO je nevyhnutná. Ruský prezident Vladimír Putin po 11. septembri deklaroval, že Rusko by sa mohlo stať dokonca aj členom Severolatlantickej aliancie. Predsedu Výboru pre bezpečnosť Štátnej dumy Alexandra Gurova sa Slobodná Európa spýtala, aký postoj majú k tejto myšlienke poslanci ruského zákonodarného zboru: AUDIO: "V Štátnej dume táto myšlienka nebola ešte posúdená. Keď prezident takto hovorí, je jasné, že sa tak vyjadril na základe určitej analýzy. Moje osobné presvedčenie je, že ja v tom nevidím nič strašné, ak ide o boj proti terorizmu a o ochranu národných záujmov." Podľa viacerých politických analytikov sa v novej bezpečnostnej situácii po udalostiach 11. septembra postupne mení aj postoj Ruska k rozširovaniu Severoatlantickej aliancie na východ. Alexander Gurov však na otázku Slobodnej Európy odpovedal, že tieto udalosti na postoj Ruska... AUDIO: "...nemali žiadny vplyv. My naďalej zastávame pozíciu, že rozšírenie NATO na východ nebude mať pozitívne dôsledky. Prečo: mentalita Ruska je spojená s tým, že ak sa na hraniciach Ruska koncentrovali vojenské sily zahraničných vlád, tak sa vždy začala nejaká vojna. Je to história. Preto to ruský národ cíti ako nebezpečenstvo, ktoré môže, ale nemusí byť." Ako Gurov dodal, Rusko je plánmi na rozšírenie NATO na východ naďalej znepokojené. Podľa neho to netreba urýchľovať a robiť v týchto ťažkých časoch deliacu čiaru. "Myslím si, že po 11. septembri sú iné globálne problémy, ako je rozšírenie NATO. Dnes sa nemusíte báť Ruska," dodal Gurov. Predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť slovenského parlamentu Vladimír Palko však svojho ruského kolegu doplnil svojím pohľadom: AUDIO: "Ja by som chcel dodať veľmi jasne, že po 11. septembri sa otázka rozširovania NATO podľa môjho názoru stala podstatne menej boľavou, ako bola do 11. septembra v obojstranných vzťahoch medzi Slovenskom a Ruskom, medzi NATO a Ruskom." Podľa Palka sa posilňuje obraz Ruska ako krajiny, ktorá robí mnoho opatrení v bezpečnostnej oblasti, týkajúcich sa aj našich problémov, teda zvyšujúcich aj našu bezpečnosť. Ako príklad Palko uviedol zodpovednosť za bezpečnosť hraníc s islamským svetom na juhu Ruskej federácie. Rusko je podľa Palka aj hrádzou prílevu tisícok nelegálnych migrantov, ktorí by inak prišli do európskych krajín. Slobodná Európa predsedu Výboru pre štátnu bezpečnosť Štátnej dumy Alexandra Gurova požiadala o vyjadrenie, či sa stotožňuje s Palkovými slovami, že otázka rozšírenia NATO je pre Rusko po 11. septembri podstatne menej boľavou: AUDIO: "Niet k tomu čo dodať. Všetko je povedané veľmi správne. Chceme, aby nás vnímali ako faktor európskej bezpečnosti. Iba spoločným úsilím možno dosiahnuť európsku bezpečnosť." Ruská vláda a prezident Putin opakovane vyjadrili podporu boju Spojených štátov amerických proti terorizmu. Má prezident Putin aj jednoznačnú podporu ruského parlamentu? Predseda jeho výboru pre štátnu bezpečnosť Alexander Gurov na otázku Slobodnej Európy odpovedal: AUDIO: "Absolútne podporujeme prezidenta - Duma, vláda i viac ako 80 percent ruského obyvateľstva. Svoju podporu boju proti terorizmu nemohol Putin nevysloviť, pretože už dlho predtým prezidenta Busha vyzýval k boju proti terorizmu. Nie všetci však vtedy počúvali." Inou otázkou je však podľa Gurova to, akým spôsobom sa Rusko zúčastní na boji proti terorizmu. Na bojových akciách sa podľa neho nezúčastní, pretože Rusko už v Afganistane bolo a krvavé rany sú stále nezahojené. Ako Gurov dodal, aj tak Rusko vedie vojnu s medzinárodným terorizmom na území severného Kaukazu a to úplne stačí. "Ale morálnu, spravodajskú pomoc, to robíme a budeme robiť," povedal predseda Výboru pre štátnu bezpečnosť Štátnej dumy Alexander Gurov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...