|
|
| |
|
Dnes je sobota, 5. júl 2008 |

|
|

|
21. november 2001
|
Výsledky zjazdu SDĽ môžu ovplyvniť aj snahu vstupu SR do NATO
|
Marián Bednár
|
Víkendový zjazd SDĽ, ktorý skončil porážkou reformistov, otvoril aj otázniky týkajúce sa integrácie Slovenskej republiky do Severoatlantnickej aliancie. Napriek všeobecným proklamáciám nového predsedu Pavla Koncoša o podpore tejto myšlienky, atmosféra v strane hovorí skôr o neochote prihlásiť sa k integračným a reformným úspechom, ktoré minister Jozef Stank dosiahol v rezorte. Namiesto politickej podpory bol Stank na zjazde vystavený tvrdej kritike záujmových ekonomických skupín z DMD Holdingu, ktorí mu doslova vytýkali neochotu nadviazať na ekonomickú politiku predchádzjúeho ministra Pavla Kanisa. Reforma ozbrojených síl, známa pod názvom Model 2010, s ktorou minister Stank žne úspechy v krajinách Aliancie, v štruktúrach SDĽ nerezonuje z jediného dôvodu. Stanovuje totiž jasnú a transparentnú predstavu modernizácie a transformácie ozbrojených síl, ktorá môže vážne ohroziť ekonomický profit skupín naviazaných na SDĽ.
Stačí spomenúť, že v budúcom roku sú pozastavené programy, týkajúce sa modernizácie tankov, bojových vozidiel pechoty, a nákup húfnic Zuzana. Inými slovami, týmto ekonomickým skupinám blízkym SDĽ, prekáža, že Stank sa pokúsil vniesť do reformy armády pravidlá, kým z chaosu, ktorý panoval za predchádzajúceho ministra, sa dalo celkom úspešne ekonomicky profitovať.
Stačí si spomenúť Kanisovo dvojročné pôsobenie na ministerstve. Reforma armády sa spustila živelne bez akejkoľvek predstavy. Robili sa čiastkové kroky, pričom absentovali základné strategické dokumenty, ktoré by definovali ciele transformácie. Počas Kanisovho pôsobenia sa do kľúčových pozícií vrátili bývalí "politruci" neschopní pripraviť štandardné dokumenty zodpovedajúce požiadavkám NATO. Personálna politika minitra Pavla Kanisa sa doslova stala kameňom na nohách integrácie SR. Ministerstvo sa tak ocitlo v začarovanom kruhu, čo sa bezprostredne premietalo do hodnotenia v zahraničí. Rozpaky partnerov z Aliancie napokon vyvrcholili do zásadných upozornení.
Na konci októbra roku 2000 sa tak stalo v Sofii pri stretnutí ministra Kanisa a lorda Robertsona, a keďže sa nič nedialo, bol pozvaný do Bruselu premiér. Ten si vypočul, že existujú závažné rezervy v oblasti reformy ozbrojených síl, pričom táto oblasť bude jedna z kľúčových pri hodnotení uchádzačov. Bez ohľadu na to, či by kauza ministrovej vily existovala alebo nie, bolo dosť dôvodov na Kanisovo odvolanie z funkcie.
Nástupom Jozefa Stanka sa situácia na ministerstve diametrálne zmenila. Rezort sa stáva výkladňou skriňou integrácie. Diplomatické kruhy, ktoré nechcú byť menované, našej rozhlasovej stanici potvrdili veľkú spokojnosť šéfa NATO s výsledkami návštevy na Slovensku. Podľa týchto informácií lord George Robertson po návrate do centrály sa viackrát pozitívne zmienil o reformách, ktoré uskutočnilo vedenie ministerstva za posledný rok, pričom menovite spomenul samotného ministra Stanka.
I keď treba poznamenať, že i tu ešte existujú riziká, ktoré dobrú manažérsku prácu v rezorte obrany môžu spochybniť. Zrušenie troch tendrov na logistický, personálny a štábny systém, ktoré figurujú medzi partnerkými cieľmi, hovorí, že nižší manažment ministerstva celkom nepochopil, čo znamená integrácia do NATO. Rovnako pridelenie zákazky na modernizáciu helikoptér bez tendra nie je dobrou vizitkou. A navyše, ak sa zo súťaže na zavedenie bezpečnostných technológií objavili snahy o vyradenie renomovanej firmy s certifikátom pôsobenia v krajinách NATO, tak slovenské prijatie do Aliancie môže byť ešte veľmi komplikované. To však nie je len vecou ministra Stanka.
Bez ohľadu na tieto fakty, atmosféra v SDĽ ako jednej z vládnych strán, nie je ministrovi Stankovi naklonená. Podporu, ktorú vyslovili delegáti zjazdu Kanisovmu hanlivému vystúpeniu na adresu ministra, hovorí o diametrálne inom hodnotení úspechov rezortu obrany. Spor bývalého a súčasného ministra začína mať vážny vnútrostranícky náboj a politické špičky ľavičiarov sa musia rozhodnúť koho budú politicky podporovať. Je totiž známe, že pri predkladaní modelu reformy ozbrojených síl v brannobezpečnostnom výbore sa proti tomuto návrhu ako jediný postavil práve Pavol Kanis. Je teda otázkou času, kedy padne v SDĽ otázka, kto má vlastne v oblasti integrácie SR do NATO a spôsobu transformácie armády dôveru a podporu politického vedenia strany. Stank alebo Kanis? Priklonenie sa na jednu alebo druhú stranu veľa napovie o tom, či to myslí SDĽ s integráciou do Severoatlantickej aliancie skutočne vážne.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|