Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       22. november 2001 Robertson v Moskve Daniel Raus Ako sme vás informovali v správach, na 3-dňovej návšteve Ruska je generálny tajomník NATO George Robertson. Hlavnou témou jeho rozhovorov s tamojšími predstaviteľmi je budúca spolupráca Aliancie a Ruska. Po 11.septembri sa výrazne zmenila svetová politika. Všetky hlavné otázky sa posudzujú z aspektu boja proti terorizmu. Voči niektorým krajinám to môže znamenať väčší tlak, voči iným tolerantnejší postoj. Nová realita sa samozrejme musí rešpektovať, na rozdiely ale zabúdať netreba. Aj počas 2.svetovej vojny bojovali všetci spojenci proti nacistickému Nemecku, po jeho porážke ale logicky nasledovala studená vojna, pretože Rusko nebolo demokratickou krajinou. Otázka je, či čosi podobné nemôže nastať aj teraz. Moskva sa pripojila k protiteroristickej koalícii, ale ani to nič nemení na skutočnosti, že je naďalej postkomunistická. Vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ruskom nastáva mimoriadne dôležité obdobie, v ktorom sa možno rozhoduje o dlhej budúcnosti. Washington má záujem na zásadnej zmene alebo zrušení zmluby ABM o protiraketovej obrane. Môže od nej odstúpiť aj bez súhlasu Kremľa, to je ale samozrejme horšia alternatíva. Ruskí predstavitelia chcú preto predať svoj pozitívny postoj čo najdrahšie. V tomto kontexte možno sledovať návštevu generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Georgea Robertsona v Rusku. Minister obrany Sergej Ivanov už vopred avizoval, že v záujme spolupráce chce Rusko novú formu vzťahov s Alianciou: AUDIO : „Podstatou našich návrhov je vytvorenie nového mechanizmu rovnoprávnych vzťahov medzi krajinami NATO a Ruskom, tak aby Rusko malo právo hlasovať a právo robiť rozhodnutia. V dlhodobom meradle by to mohlo viesť k zrušeniu existujúcich spôsobov spolupráce medzi Ruskom a NATO v rámci Stálej zmiešanej rady, kde tento mechanizmus nefunguje“. Pripomeňme, že Stála zmiešaná rada NATO – Rusko vznikla v roku 1997 (príslušnú dohodu podpísal bývalý prezident Boris Jeľcin). Vytvára rámec pre pravidelné konzultácie každý mesiac. Spočiatku bola Moskva spokojná, potom ale prišli zásahy NATO v Kosove. Vtedy ruskí zástupcovia na protest bojkotovali stretnutia. Tu poznamenajme, že keby mali prístup do rozhodovacieho mechanizmu, napríklad v podobe veta, žiadna kampaň by sa nekonala a zločiny Miloševičovho režimu voči civilistom v Kosove by pokračovali ďalej. Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že Rusko chce mať vplyv na rozhodnutia Aliancie ešte pred jej rozšírením. Tento názor ale považuje za nepravdepodobný Dmitri Trenin z moskovského Carnegie Center: AUDIO: „Ide o rozširovanie NATO. V Rusku si mnohí ľudia myslia, že spoločné rozhodovanie by mohlo fungovať už na budúci rok, keď sa bude rozhodovať o prijatí Pobaltských štátov. Myslím si, že je to nerealistické očakávanie. Na druhej strane Západ by sa nebránil spoločnému rozhodovaniu pri protiteroristických operáciach alebo mierových misiách, ktoré môžu Rusko a NATO realizovať spoločne“. Dmitri Trenin si ale myslí, že zásadnejší krok Aliancie voči Rusku by mohol mať pozitívne dôsledky v globálnom zmysle: AUDIO: „Ak by Západ urobil takýto krok, bola by to veľmi vážna zmena v jeho vzťahu k Rusku. Bol by to základný krok k vytvoreniu jednotného bezpečnostného systému nielen v Európe, ale na celej severnej pologuli“. V konečnom dôsledku je teda opäť v hre stará, takmer filozofická, otázka možnosti členstva Ruska v NATO. Daniel Keohane z londýnskeho Centra pre európsku reformu si ale myslí, že realisticky možno uvažovať maximálne o reforme existujúcich foriem spolupráce: AUDIO: „Možno nie všetci členovia by mali pocit, že teraz je na to vhodný čas, a potom: NATO by malo spoločné hranice s Čínou. Pre toto všetko by dlho trvalo, kým by si ľudia na takú myšlienku zvykli. Takže si myslím, že reforma existujúcej rady je v súčasnosti maximum, kde sa dá ísť v zlepšovaní vzťahov, v čase, keď spolupráca je podstatná v kampani proti terorizmu“. Otázkou ale zostáva, ako ďaleko by mala reforma stálej rady ísť. Alan Lee Williams z mimovládnej organizácie Atlantic Counsil poukazuje na to, že vďaka spolupráci v boji proti terorizmu sa vytvorila priaznivá situácia – možno aj pre odvážnejšie kroky: AUDIO: „Teraz, v zmenenej situácii, sa môže vytvoriť základ pre väčšie uvolnenie, najmä ak by Rusko povedalo, že nenamieta proti rozšíreniu NATO. Ale pochybujem, že by išli až tak ďaleko“. Napriek tomu zostáva vážna otázka, či by NATO neskomplikovalo svoju budúcnosť, ak by pustilo Rusko do svojho rozhodovacieho procesu. Spolupráca totiž môže ísť pomerne rýchlo bokom, keď pôjde o záujmy Moskvy. Dostatočnú predstavu vytvára ruské právo veta v Bezpečnostnej rade OSN. Atlantická aliancia je najúspešnejším vojenským spojenectvom v moderných dejinách západnej civilizácie, a takým by mala aj zostať. Vplyv Moskvy na jej rozhodnutia by z nej mohol ale urobiť ďalší diskusný klub, ktorých je momentálne na svete pomerne dostatočný počet.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...