Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       21. február 2002 O pozvánkach rozhodne až pražský summit NATO Miroslav Neoveský Hoci do novembrového summitu NATO chýba ešte viac ako osem mesiacov, tak už teraz sa množia nielen špekulácie o tom, koľko kandidátov bude pozvaných, ale celkom triezve pohľady na jednotlivých kandidátov. Príspevok na túto tému, s použitím materiálov korešpondentov našej rozhlasovej stanice, pripravil Miroslav Neoveský. Začnime vyhlásením hovorkyne Atlantickej aliancie Ariany Quentierovej , ktorá v telefonickom rozhovore s našou stanicou okrem iného povedala: AUDIO „Domnievam sa, že práve teraz sa nachádzame uprostred procesu konzultácií medzi hlavnými mestami. Povedať čokoľvek viac by bolo špekulovaním.“ Súčasťou tohto procesu je aj to, že vedúci predstavitelia deviatich kandidátskych krajín prednášajú svoje a postoje svojich krajín počas stále častejších ciest do zahraničia. Začiatkom tohto mesiaca to bol bulharský prezident Georgi Parvanov, ktorý venoval svoju vôbec prvú cestu do zahraničia návšteve Bruselu v snahe získať tamojšiu podporu pre vstup jeho krajiny do NATO. V ten istý týždeň a s podobným cieľom cestoval rumunský prezident Ion Iliescu do Washingtonu a v týchto dňoch v Litve a Estónsku diskutuje o rozšírení aj generálny tajomník Aliancie, George Robertson. Kolegovia z bulharskej redakcie hovorili na túto tému so Zbygniewom Brzezinskim , niekdajším bezpečnostným poradcom prezidenta Cartera v rokoch 1977 až 1981, ktorý dnes pôsobí ako profesor medzinárodnej politiky na univerzite Johns Hopkinsa a spolupracuje aj s washingtonským Centrom pre strategické a medzinárodné štúdie. V rozhovore poukázal na možnosť viacerých alternatív. AUDIO „Domnievam sa, že budúce rozšírenie NATO sa bude týkať štyroch, piatich alebo siedmich krajín. Tými štyrmi by boli tri pobaltské štáty a Slovinsko pre prípad, že Mečiar vyhrá na Slovensku. Ak nevyhrá, tak tou piatou by bolo Slovensko. Nuž, a sedem by zahrnovalo Bulharsko a Rumunsko.“ Pokiaľ ide o posledne dve menované krajiny, tak sa Zbygniew Brzezinski domnieva, že jedinou otázkou je, či sú Rumunsko a Bulharsko na vstup tiež dostatočne pripravené už teraz. Hoci nereagovala na Brzezinského názory priamo, tak hovorkyňa Atlantickej aliancie v Bruseli, Ariane Quentierová poznamenala: AUDIO „Jediné, čo môžeme povedať je, že v tomto čase máme na stole iba dve čísla – jedným je dvojka a tým druhým deviatka. Isté je, že rozšírenie bude minimálne o jednu krajinu a maximálne o deväť.“ Podaktorí vysokí predstavitelia krajín NATO neboli až takí zdržanliví. Americký minister zahraničných vecí Colin Powell nedávno povedal, že si myslí, že pozvánku na členstvo dostane v Prahe „rad krajín“. A nemecký kancelár Schroeder šiel dokonca tak ďaleko, že označil Slovensko za „veľmi silného“ kandidáta. Schroeder síce nevaroval pred Mečiarovým návratom, ale zato chválil pokrok, dosiahnutý jeho nástupcom Mikulášom Dzurindom. Podľa Ariany Quentierovej musia mať vedúci predstavitelia aliancie na zreteli najmä dve veci pri zvažovaní kandidatúry tej ktorej krajiny. Prvou je technicko-vojenská stránka, kde krajiny, ktoré sú členmi akčného plánu aliancie a chcú sa stať jej členmi, musia plniť vojenské kritériá NATO. A potom je to samozrejme politická stránka. Zbygniew Brzezinski zdôrazňuje to isté, aj keď oveľa jasnejším slovníkom. AUDIO „NATO nie je nejakou odmenou za dobré správanie, odškodnením za utrpenie, alebo vyznamenaním na zvýšenie prestíže. NATO je alianciou krajín ochotných a pripravených byť tejto aliancii prínosom.“ Jeho slová sú jasnou protiváhou k výrokom komisára pre rozšírenie Európskej únie Guenthera Verheugena, ktorý sa na zasadaní parlamentného zhromaždenia NATO tento týždeň vyslovil za to, aby NATO prijalo aj Rumunsko a Bulharsko, lebo je nepravdepodobné, že by sa kvalifikovali na skoré prijatie do Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...