Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       27. február 2002 Moskve možno bude NATO načúvať viac, do svojich vecí si však hovoriť nedá Gabriel Sedlák Už spomínaný Nicholas Burns je jedným z predstaviteľov NATO, ktorí popreli správy britského denníka Financial Times, že by súčasťou zmeny mechanizmu spolupráce aliancie a Ruska mal byť vstup Moskvy do Severoatlantickej rady. Aká teda má byť budúca spolupráca aliancie a Ruska? Vlani na jeseň sa ministri zahraničných vecí NATO a Ruska dohodli na vzniku nového orgánu, ktorý by mal prijímať spoločné rozhodnutia v bezpečnostných otázkach. S blížiacim sa májovým termínom ich ďalšej schôdzky presakujú na verejnosť informácie o možnom mechanizme budúcej spolupráce aliancie a Moskvy. Britský denník Financial Times v pondelok napísal, že NATO pokúka Rusku stále miesto vo svojom politickom rozhodovacom orgáne – Severoatlantickej rade. To vzápätí činitelia aliancie dôrazne odmietli s tým, že Rusko nebude mať ani naďalej v rámci vzťahov s alianciou právo veta. Jedným z tých, ktorý za NATO reagovali, bol jeho hovorca Mark Laity. AUDIO: “Ak to vyriešime do májového strenutia v Reykjaviku, boli by sme veľmi radi. Ale ak sa to nepodarí, nezbláznime sa kvôli tomu.“ Podľa prebežných plánov by mal vzniknúť spoločný orgán, zastupujúci 19 plus jednu krajinu, teda členov NATO a Rusko. Ich spoločnú agendu bude tvoriť zhruba tucet tém, medzi nimi napríklad otázky mierových jednotiek či šírenia zbraní. Rusko však nebude môcť vetovať rozhodnutia, ktoré sú v životnom záujme členských krajín aliancie. Tie budú aj naďalej spadať do kompetencie Severoatlantickej rady. Diskusie na túto tému sa časovo prekrývajú s prípravami na jesenný summit NATO v Prahe, kde sa má rozhodnúť o jeho ďalšom rozšírení. Uvažuje analytik londýnskeho Strediska pre európske reformy Daniel Keohane. AUDIO: „Nie som si celkom istý, či by som tie dve veci úplne spájal. Ale určite by to podľa mňa zlepšilo vzťahy medzi časťou ruských vojenských kruhov a NATO. Putin chce, aby Rusko nabralo všeobecne západnejší kurz, za čo bol v Moskve kritizovaný niektorými penzionovanými generálmi. Prospelo by to teda, pokiaľ ide o postoj ruských generálov k NATO a vďaka tomu aj samotných Rusov k rozširovaniu aliancie, ktoré by už prestali vnímať ako hrozbu pre Rusko.“ Poistkou, ktorá by v budúcom spoločnom orgáne NATO a Ruska mala zabrániť patovým situáciám, má byť možnosť 19 členov stiahnuť zo spoločného rokovania akúkoľvek tému, pri ktorej by neboli schopní nájsť spoločnú reč. Niektorí experti síce tvrdia, že navrhovaný okruh spoločne rozhodovaných problémov dá Moskve silnejší hlas, aký bolo doteraz počuť v Bruseli, medzi samotnými Rusmi je však počuť skeptickejšie reakcie. Hovorí moskovský analytik Alexander Goltz. AUDIO: „Problém je v tom, že k vzájomnému porozumeniu a rozhodnutiu môžeme dospieť aj bez tohto orgánu. Spomeňte si, čo sa dialo po 11. septembri. Rusko potrebuje príležitosť podieľať sa na rozhodovacích procesoch, ak nastane problém akým bola vojna v Juhoslávii. Nie je problém dosiahnuť dohodu, ak máte rovnaké postoje. Myslím, že Rusko nebude s navrhovaným riešením úplne spokojné.“ Napriek tomu si Goltz nemyslí, že by Putin navrhované riešenie odmietol. Nepochybne pre neho bude lepšie zostať takpovediac v hre, ako sa z diaľky prizerať čomusi, čo nemôže ovplyvniť ani len prezentáciou svojho názoru. Pre Slovensko je zaujímavé sledovať ako sa tento dialóg vyvíja hádam aj preto, že sa ho spolupráca aliancie a Ruska bude jedného dňa bezprostredne týkať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...