Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       27. február 2002 Kukan o prioritách zahraničnej politiky, V4 nie je podľa neho „mŕtve“ Jana Pankovčínová Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan dnes predložil vláde správu o plnení úloh zahraničnej politiky za minulý rok a jej zameranie pre rok 2002. Zo správy vyplýva, že prioritami Slovenska zostáva zavŕšenie integračného úsilia o vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Podrobnosti z dnešného rokovania vlády má pripravené Jana Pankovčínová. K rozsiahlemu materiálu, venovanom zahraničnej politike, šéf diplomacie Eduard Kukan na brífingu s novinármi okrem iného poznamenal: AUDIO: „Momentálne sa nachádzame v období, keď naše integračné ambície začínajú už nadobúdať také konkrétne kontúry. V minulom roku sme vyvinuli mnoho diplomatických inciatív, ktoré posilnili naše postavenie ako kandidáta na členstvo v Aliancii a posunuli ďalej naše predvstupové rokovania s Európskou úniou.“ Posilnenie pozícií by nebolo podľa Kukana možné bez posilňovania bilaterálnych vzťahov s členskými štátmi oboch zoskupení, na ktoré sa predovšetkým zamerala slovenská diplomacia v uplynulom období. Osobitne Kukan poukázal na vzťahy so Spojenými štátmi americkými: AUDIO: „Mnoho sa urobilo pre posilnenie našej spolupráce s USA, kde sa uskutočnilo mnoho bilaterálnych akcií, ktoré znamenali posilnenie politického dialógu.“ Kukan pripomenul zvýšenie kreditu Slovenska, ktoré sa pohotovo a nekompromisne stalo súčasťou celosvetovej aliancie v boji proti terorizmu po tragických udalostiach z vlaňajšieho 11. septembra v Spojených štátoch. Ocenil tiež uzavretie 22 kapitol v rokovaniach s Európskou úniou, ktorá na summite v Laekene dala najavo, že ráta s členstvom Slovenska od 1. januára roku 2004. „Samozrejme, že pod tento výsledok sa podpísali všetky rezorty, nielen ministerstvo zahraničných vecí,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. V tejto súvislosti minister Kukan dodal: AUDIO: „Môžem povedať, že minulý rok sme bodovali, ale aby sme dokončili tieto naše rokovania, bude dôležité, aby sme vystačili s dychom.“ Eduard Kukan rovnako vyjadril presvedčenie, že ani blížiace sa voľby vo viacerých európskych štátoch, vrátane Nemecka a Francúzska, a ani protesty európskych farmárov proti plánovaným dotáciám pre nové štáty, neovplyvnia rozširovanie únie. Podľa Kukana prijaté dokumenty pätnástky stanovujú jasný harmonogram a jeho dodržanie je v záujme tak členských krajín, ako aj kandidátov, ktorí musia svojou aktivitou a splnením kritérií takisto vyvinúť istý tlak. Minister sa nevyhol ani odpovediam na aktuálne témy, ktoré rezonujú v stredoeurópskom priestore po otvorení otázok Benešových dekrétov maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ako aj po následnej reakcii slovenského, českého a poľského premiéra. Tí zrušili svoju účasť na plánovanom summmite premérov krajín Višegrádskej štvorky (V4). Napriek tomu však šéf slovenskej diplomacie nepovažuje zoskupenie V4 za „mŕtve“. AUDIO: „Vznikla, povedal by som, taká problematická situácia, ak chcete dočasná kríza, vo fungovaní tejto neformálnej regionálnej skupiny a osobne si myslím, že by bolo veľmi zlé, nežiaduce, nezodpovedné začať hovoriť o tom, že je to pohreb višegrádskej spolupráce, že je to koniec.“ Novinári však z Kukanových úst mohli zaznamenať aj skeptickejšie ladené slová na adresu ďalšej perspektívy V-4. Týkali sa najmä zamerania spolupráce krajín V4, ktoré sa všetky uchádzajú o vstup do Európskej únie a ktoré sa v posledných rokoch viac či menej úspešne snažili o koordináciu v rokovaniach s úniou. Hovorí Eduard Kukan: AUDIO: „Táto, ak chcete epizóda, dúfam, ale svedčí o tom, že klásť si ako cieľ koordináciu politiky, pokiaľ ide o integračné ambície, že je skutočne možno až zbytočne ambiciózny cieľ. Buďme realisti, hovorme o konzultáciách, hovorme o výmene informácií, pretože realisticky doterajší vývoj ukazuje, že tie individuálne záujmy štátov, aj členov višegrádskej skupiny, niekedy sú tak silné, že sú uprednostňované pred koordinovaným postupom.“ Kukan komentoval aj správu, podľa ktorej má zahraničný výbor Európskeho parlamentu vytvoriť komisiu pre posúdenie Benešových dekrétov bez zástupcov dotknutých krajín, teda napríklad aj bez Slovenska: AUDIO: „My ešte, bohužiaľ, nie sme v Európskom parlamente, ale ja som presvedčený, že budeme mať také možnosti komunikácie s európskymi poslancami, aj s týmto výborom, že budú musieť vziať do úvahy naše stanoviská. To je možné dosiahnuť diplomatickými rokovaniami a pre mňa je veľmi dôležité vyjadrovanie komisára EK pre otázky rozširovania únie pána Verheugena, ktorý jednoznačne a nedvojzmyselne povedal, že otázka Benešových dekrétov nie je súčasťou predvstupových rokovaní.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...