Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       2. marec 2002 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Slová, ktoré tento týždeň padali z úst predstaviteľov USA na adresu Slovenska, nie sú nové. Amerika videla problém Mečiara vždy ostrejšie, než Európa, vždy naň nahlas upozorňovala a vždy dávala najavo, že správanie a činy tohto muža sú neprijateľné. To, čo je na slovách z tohto týždňa nové, je fakt, že ostrý postoj USA k Mečiarovi sa nezmenil ani po takmer štyroch rokoch HZDS v opozícii. Pre mnohých koaličných politikov to môže byť dobrá správa, pretože takýto postoj USA im dáva do rúk argument o ich nenahraditeľnosti. Ja však mám dôvod si myslieť, že americké slová z tohto týždňa sú omnoho vážnejšie - Slovensko opäť stojí na prahu vyradenia z hry. Je fakt, že HZDS sa vo svojej podstate nezmenilo, čo aj v USA ľahko rozpoznali. Únos s účasťou štátu dodnes nikto neoľutoval, za zmarené referendum dodnes nikto neniesol dôsledky, Mečiar dodnes tvrdí, že jeho amnestia bola správna. Áno, zodpovednosť za skutky minulej vlády nedokázala vyvodiť nová garnitúra, to je však iný problém, ktorý nijako nezmenšuje vinu HZDS. Toto hnutie je síce v týchto rokoch na svoje pomery prekvapujúco umiernené voči menšinám, má podiel na zvýšení popularity NATO medzi svojimi voličmi a dokonca podporilo aj niektoré reformy. Lenže svoju podstatu, ktorou od začiatku bola moc bez ohľadu na prostriedky, ešte neopustilo. Ak by sa tak stalo, samotný Mečiar by musel priznať, že dlhé roky konal v rozpore so západným chápaním politiky, že porušoval ústavu, nedbal na práva opozície a slobodu tlače. Nič z toho sa nestalo a všetko je teda celkom jasné. Americký veľvyslanec pri NATO môže s čistým svedomím povedať, že s prijatím takého Slovenska do NATO, ktorého vláda bude podobná tej minulej, bude problém. Lenže vo vzduchu je práve preto iná otázka - ak nie je prijateľný Mečiar, ktorého hnutie má 30 percentnú popularitu, môže byť ešte prijateľné Slovensko? Tejto otázke sa zatiaľ všetci vyhýbajú. Svorne sa tu verí, že vláda bez HZDS a SNS môže byť alternatívou. Lenže aká to bude vláda? Bude v nej Fico, ktorý dal svoj postoj k menšinám najavo tým, že bol proti účasti SMK v tejto vláde a bude v nej Rusko, ktorý cez svoju televíziu dodnes manipuluje verejnú mienku. A ešte v nej bude časť dnešnej vlády, ktorej ministri boli namiesto reforiem známi skôr klientelizmom a škandálmi. A táto vláda bude mať proti sebe 30 percentné HZDS, a možno ešte nejakú tú SNS. Je preto celkom možné, že budúcej slabej vláde bude paradoxne priamo z opozície dominovať silné HZDS, ktoré sa na zákonoch dohodne vždy s niekým iným vo vláde. Povedané inak - ak je HZDS pre USA neprijateľné, ono ostáva neprijateľné nielen vo vláde, ale aj v opozícii. Keďže to bude silná opozícia, potom ostáva neprijateľná podstatná časť slovenskej politiky. Ak k HZDS pridáme politiku SNS, sklony Fica a maniére Ruska, je to dokonca výrazne väčšinová časť. Môže takto sformovaná politická scéna utvárať slušné spravovanie vecí verejných? Môže krajina, kde 30 percentám voličov nevadí únos s účasťou štátu, byť súčasťou NATO, ktorého nepriateľom je dnes práve terorizmus? Americký pohľad na HZDS je správny. HZDS stále nepatrí do slušnej spoločnosti. Z tohto pohľadu ale vyplývajú širšie dôsledky, než len neprijateľnosť Mečiara pre NATO. Ten pohľad totiž ukazuje na hodnoty podstatnej časti slovenských voličov, ktoré sa bijú s hodnotami západných demokracií. Ukazuje však aj na podstatnú časť nemečiarovských politikov - totiž na ich nemohúcnosť, ktorou Mečiarovi tých 30 percent tak ľahko umožnili. Keď Nicholas Burns povedal, že s HZDS bude problém, mnohí sa potešili. Ja ale mám dôvod si myslieť, že to nebola radostná zvesť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...