Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       6. marec 2002 Američanom sa nepáči postoj Stredoeurópanov k spoločným hodnotám NATO Gabriel Sedlák Krátko po vstupe prvých troch postkomunistických krajín do NATO v roku 1999 sa začala objavovať kritika váhania Českej republiky, jedného z nových členov, pri zásahu aliancie v Juhoslávii. Nasledovali úvahy o možnom negatívnom vplyve tejto a podobných skúseností na ďalšie rozširovanie NATO. Pol roka pred (pražským) rozširovacím summitom, sa objavili ďalšie úvahy na túto tému, a nejde o v prvom rade o ČR. V čase, ktorý predchádzal rozhodnutiu o prvom rozšírení NATO o štáty bývalého sovietskeho bloku, sledovali kandidátske krajiny veľmi pozorne všetko, čo na ich adresu zaznelo v členských krajinách. Dnes je situácia podobná. Zakladajúci členovia NATO, v prvom rade Spojené štáty, však sledujú aj to, ako sa správajú noví členovia. Práve na to, že spôsoby, ktoré sú v rozpore s princípmi vyznávanými alianciou, charakterizujú aj politikov postkomunistických štátov, ktoré už do NATO prijaté boli, upozornil v pondelok Jackson Diehl vo svojom komentári v denníku Washington Post. Autor komentára upozorňuje na neštandardné správanie sa českého premiéra Miloša Zemana a maďarského ministerského predsedu Viktora Orbána. Prvý z nich chce s politikou skončiť po júnových voľbách, šéf maďarského kabinetu o odchode neuvažuje. Naopak: svoj mandát bude obhajovať v aprílových voľbách. Jackson Diehl s odvolaním sa na vysokopostavené zdroje napísal, že súčasná americká vláda tajne fandí maďarskej opozícii a že prezident Bush nedávno odmietol pozvať Orbána do Bieleho domu vzhľadom na vnútropolitickú situáciu v Maďarsku. Príčinou nedôvery Washingtonu voči vláde v Budapešti, paradoxne tiež konzervatívnej, majú byť jej vlády voči susedným štátom, či posilňovanie ultrapravice. Priamo s Orbánovou osobou spojil komentátor nacionalizmus charakteristický pre tridsiate roky a spájanie sa s antisemitmi. K známym problémom s maďarským krajanským zákonom sa neskôr pridružili Orbánove výpady proti česko-slovenským Benešovým dekrétom. Spoločným menovateľov týchto otázok je starosť Budapešti o Maďarov, žijúcich za hranicami. K tej sa síce hlásia aj opoziční socialisti, inak by predsa nehlasovali za kontroverzný krajanský zákon, no na rozdiel od súčasnej maďarskej vlády chcú brať väčšie ohľady na záujmy susedných štátov. Práve usporiadanie vzťahov so susedmi označil socialistický expremiér Gyula Horn za jednu z priorít nového maďarského kabinetu. Pripomeňme, že českí a slovenskí premiéri sa nedávno s Orbánom odmietli stretnúť kvôli jeho výrokom o Benešovým dekrétom. Podľa amerického demokratického kongresmana maďarského pôvodu Toma Lantosa priniesol Maďarsku vstup do NATO aj obrovskú zodpovednosť. A vyrovnávanie sa s ňou si Západ predstavoval zrejme trocha inak ako Viktor Orbán, ktorý nedávno necitlivo spojil rokovania o uplatňovaní zákona o zahraničných Maďaroch na Slovensku s poznámkou, že slovenský vstup do NATO si bude vyžadovať súhlas maďarského parlamentu. Jedným z hlavných princípov rozširovania NATO bol predpoklad, že pozvaním krajín bývalého sovietskeho bloku budú v Európe dodržiavané hodnoty demokracie a ľudských práv. V čase, keď líder maďarskej krajnej pravice István Csurka vyhlasuje, že jeho strana stiahne v druhom kole volieb vlastných kandidátov v prospech Orbánových ľudí, znepokojeniu Západu sa nemožno čudovať. Americká administratíva ani nepotvrdila, ani nevyvrátila úvahy komentátora Washington Post, no za prípadnými sympatiami konzervatívneho Bieleho domu voči maďarskej ľavici sa skutočne môže skrývať záujem Američanov na zachovaní dobrých vzťahov medzi národmi v srdci Európy. Rôzne nástrahy, ktorým čelia demokratické štáty, sa nekončia automaticky vstupom do NATO, či ziskom členstva v Európskej únii, čoho dôkazom bol vstup Haiderových Slobodných do viedenskej vlády a následné protirakúske sankcie ostatných členov únie. Voľby preto nikde nemôžu byť banálnou epizódou. Každému je jasné, že napríklad na Slovensku ovplyvnia rozhodnutie o pozvaní či nepozvaní Bratislavy do NATO. No výsledky volieb v Maďarsku, ktoré už členom aliancie je, a ďalší vnútropolitický vývoj v tejto krajine môžu byť z hľadiska Washingtonu rovnako dôležité. Môžu zvýšiť či znížiť dôveru Američanov v alianciu ako celok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...