Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. marec 2002 Podmienky vstupu do NATO Jaroslav Rozsíval O členstvo v Severoatlantickej aliancii sa na začiatku roka 2002 uchádza 9 krajín – Albánsko, Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Macedónsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. O tom, ktoré z týchto krajín dostanú pozvánku na členstvo, sa rozhodne až na novembrovom summite NATO v Prahe. Jednotlivé krajiny musia pritom splniť viacero kritérií, a to nielen vojenských, pretože Severoatlantická aliancia nie je iba vojenským paktom: Je to združenie štátov, vyznávajúcich rovnaké demokratické hodnoty a princípy. Bruselská centrála vytýčila v rámci prijímacieho procesu pre jednotlivé štáty tzv. akčný plán. Na jeho splnení sa teraz v jednotlivých kandidátskych krajinách intenzívne pracuje, vrátane Slovenska. Nedávna návšteva amerického veľvyslanca pri NATO Nicholasa Burnsa a ďalších predstaviteľov NATO v Bratislave iba podčiarkuje to, že čas pre splnenie kritérií sa kráti a Brusel sa - tak, ako jednotlivé kandidátske krajiny - intenzívne pripravuje na svoje konečné rozhodnutie. Pozrime sa teraz trocha podrobnejšie na jednotlivé kritériá členstva, ktoré sa v prípade každej kandidujúcej krajiny skladajú z piatich kapitol: Tá prvá sa týka politických a ekonomických otázok. Krajina by mala disponovať stabilným demokratickým systémom, mala by mať dobré susedské vzťahy s okolitými štátmi, rešpektovať ľudské práva, mať civilný dohľad nad ozbrojenými silami a fungujúcu trhovú ekonomiku. Druhá a tretia kapitola sa týka obranných otázok – krajiny by mali reformovať svoje ozbrojené sily pre potreby spoločnej obrany a disponovať adekvátnymi finančnými prostriedkami na ich zabezpečenie. Posledné dve kapitoly sa týkajú bezpečnostných a legislatívnych otázok – čiže zabezpečenia ochrany tajných informácií na úrovni Severoatlantickej aliancie a zosúladenia národnej legislatívy so stavom v členských krajinách Aliancie. Podľa experta na otázky Severoatlantickej aliancie Jeffreyho Gedmina, riaditeľa berlínskej pobočky amerického Aspen inštitútu, hlavným cieľom akčného plánu je nasmerovať kandidátske krajiny tým správnym smerom: AUDIO: "Každú kandidátsku krajinu skúmame aj podľa toho, či má stabilnú demokraciu so stabilnou trhovou ekonomikou, s armádou, ktorá - i keď nie práve teraz, ale aspoň v zmysle jej vývoja - je armádou pod civilným dohľadom, ktorá môže byť prínosom pre NATO a nevymyká sa civilnému dohľadu a nebude záťažou pre NATO." Niektoré krajiny si však sťažujú na príliš veľký nátlak zo strany Aliancie, ktorá od nich údajne požaduje striktné dodržiavanie konečných termínov pri riešení jednotlivých problémov – ako korupcie, spôsobu výkonu vládnej moci, diskriminácie menšín a podobne. Hovorca Severoatlantickej aliancie Mark Laity k tomu dodáva: AUDIO: "Demokracia je základnou hodnotou NATO. NATO má totiž brániť demokratické hodnoty a tie obsahujú viacero vecí, napríklad spravodlivú spoločnosť so stabilným výkonom vládnej moci. Korupcia zvyčajne ohrozuje stabilnú vládu, je hrozbou demokracie." Analytik Jeffrey Gedmin však upozorňuje, že v minulosti sa Aliancia nie vždy prísne držala týchto pravidiel, ako napríklad v prípade Turecka, kedy Brusel uprednostnil geo-strategické výhody členstva pred vnútornou stabilitou krajiny. Napriek tomu však následné členstvo Grécka a Turecka v NATO dokázalo prispieť k výraznému obmedzeniu teritoriálnych sporov medzi obidvoma krajinami. Geo-strategické úvahy by však opäť mohli získať prevahu nad ostatnými podmienkami vstupu do NATO v prípade troch pobaltských štátov – Litvy, Lotyšska a Estónska, a to vzhľadom na ich vzťah s Ruskom. Hovorí Jeffrey Gedmin: AUDIO: "Argument, ktorý sa tu stále opakuje, je otázka - odhliadnuc od kvalifikovanosti každej jednej krajiny – či má vôbec zmysel prijímať iba jednu krajinu, ak iba jedna z nich spĺňa podmienky. Má to zmysel zo strategického hľadiska, prijať iba jednu pobaltskú krajinu?" NATO sa však napokon rozhodne iba pre tie krajiny, v ktorých prípade bude prevažovať výhodnosť ich členstva pre samotnú Alianciu nad rizikami, či zvýšenými nákladmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...