Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. marec 2002 Kroky prezidenta pri povolebnom usporiadaní Slovenska budú aj skúškou jeho vernosti demokratickým hodnotám Jana Pankovčínová Zdá sa, že prezidenta Rudolfa Schustera pri povolebnom usporiadaní Slovenska čaká zaťažkávajúca skúška. Balansovanie medzi demokratickým svetom, kam aj on sám Slovensko túži zaradiť, a medzi obhajobou legitímneho, avšak nedôveryhodného postavenia HZDS a jeho lídra Vladimíra Mečiara, nie je dlhodobo z jeho strany možné. Aj prezident sa musí vážne zaoberať úvahami, že nielen slovenskí voliči budú na jeseň rozhodovať o budúcom smerovaní krajiny. Aj orgány NATO a Európskej únie majú totiž nespochybniteľné právo definitívne rozhodnúť, či Slovensko medzi seba zaradia, alebo nie. A to vrátane toho, či legitímne zvolení predstavitelia Slovenska sú zárukou dodržiavania princípov a hodnôt, na ktorých sú obe zoskupenia postavené. Z tohto hľadiska určite nie je pozícia Rudolfa Schustera jednoduchá. Ústava dáva hlave štátu jedinečné kompetencie vybrať po voľbách na post premiéra takého človeka, ktorý zostaví budúcu vládu a zabezpečí jej nielen podporu väčšiny parlamentu, ale zároveň aj schopnosť naplniť integračné úlohy krajiny, ku ktorým sa hlási aj samotný prezident. Rudolf Schuster má pravdu, ak hovorí, že ústava mu nepredpisuje za premiéra vybrať osobu z víťaznej strany či hnutia. Všimnime si však aj to, že na jednej strane ubezpečuje predstaviteľov Severoatlantickej aliancie, že chce byť garantom kontinuity politického vývoja, ale na druhej strane je zatiaľ veľmi opatrný pri kritike opozičného HZDS, ktoré je prekážkou tejto kontinuity. Už len samotný fakt, že do Bruselu podľa slov svojho hovorcu išiel prezident s mierne odlišnou agendou, aká vyplynula krátko po stretnutí s generálnym tajomníkom Aliancie Georgom Robertsonom, o niečom vypovedá. Hovorca Ján Füle totiž najprv uviedol, že prezident bude v Bruseli tlmočiť názor, že nie je dobré ktorúkoľvek stranu vopred vylučovať z možnosti zostaviť vládu. Prezident vo štvrtok po absolvovaní rozhovorov povedal, že v zmysle ústavy sa spravidla poveruje víťaz volieb, čo ale neznamená, že tak urobí automaticky. Dnes to prezident "dovysvetlil" nasledovne: AUDIO: „Ja som to tak myslel, že spravidla prezident poveruje a spravidla neznamená automaticky. Pretože určite, ak HZDS vyhrá voľby, v prvom kole oni budú rokovať o vytvorení koalície a potom prídu, či majú alebo nemajú koalíciu. Čiže ja som tým neodmietol nič, tým som len povedal to, ale to sa týka aj iných strán, prečo sa to vzťahuje na HZDS? Prečo automaticky?“ Inými slovami, Schuster sa nechce dostať do pozície, ktorá ho beztak čaká - a síce jednoznačne odsunúť HZDS s jeho lídrom na druhú koľaj. Prezident sa celkom logicky zaštiťuje potrebou zostať v pozícii nadstraníckej hlavy štátu. Zároveň je ale neodškriepiteľné, že prezident a najmä jeho osobná vernosť demokratickým hodnotám bude pri povolebnom vývoji podrobená skúške ohňom. A je takmer isté, že sa bude stretávať aj s odporom predstaviteľov HZDS. A je si toho zrejme vedomý aj Rudolf Schuster: AUDIO: „No ja sa pýtam, čo by ste vy robili na mojom mieste, ak by HZDS nielen vyhralo, ale aj vytvorilo koalíciu v parlamente vyše 50 percent? Pýtam sa, či a akú ja mám potom právomoc to zmeniť?“ Úvahy prezidenta smerujú aj ďalej - obáva sa vytvorenia širokej koalície, podobnej súčasnej, ktorá bude len veľmi ťažko hľadať kompromisné dohody a jej vytvorenie by mohlo trvať dlhšie. To by mohlo pozíciu Slovenska voči Aliancii skomplikovať, keďže už v novembri - mesiac a pol po slovenských voľbách - bude o pozvánke Slovenska rozhodovať. V zmysle ústavy totiž proces formovania vlády môže trvať aj tri mesiace. „Chcem doviesť Slovensko aj do NATO, aj do EÚ,“ opakovane zdôrazňuje prezident a dodáva: AUDIO: „Keby sa to nestalo, je to rovnaká prehra moja, ako všetkých občanov.“ Zhrnuté a podčiarknuté, prezident je rozhodnutý správať sa v nasledujúcich mesiacoch nadstranícky a neutrálne voči všetkým politickým stranám, vrátane HZDS. Opatrné postoje prezidenta možno vnímať rôzne. Od autority sa zvyčajne očakávajú jasne formulované postoje a upozornenia na riziká, ktorými spoločnosť prechádza. V každom prípade však prezident ešte stále má dostatočný časový priestor využívať vyčkávacie pozície až do vyhlásenie volebných výsledkov. Dôležité budú jeho kroky po nich.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...