Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       15. marec 2002 Pobaltské krajiny sa chcú dostať do NATO Jaroslav Rozsíval Blížiaci sa summit Severoatlantickej aliancie v Prahe urýchľuje aj istú formu predvstupovej horúčky v krajinách, kandidujúcich na členstvo v tomto vojensko-politickom spoločenstve. Popri Slovensku sa v poslednom čase najviac diskutuje aj o možnom budúcom členstve troch pobaltských krajín. V nasledujúcom príspevku sa preto pozrieme na niektoré aspekty kandidatúry Litvy, Lotyšska a Estónska na vstup do NATO. Popri Slovensku vyvíjajú v poslednom čase mimoriadnu aktivitu smerom k budúcemu členstvu v NATO aj tri bývalé republiky Sovietskeho zväzu, pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré sú obyvateľom strednej Európe známe predovšetkým svojimi športovými výkonmi - už menej sa toho vie o ich hospodárskych, či technologických úspechoch, ktoré by najmä v prípade Estónska mohli slúžiť za vzor mnohým postkomunistickým krajinám. Proti budúcemu možnému členstvu týchto troch krajín v Severoatlantickej aliancii mali však od začiatku veľké výhrady najmä predstavitelia Ruska, ktorí ho dokonca označovali za ohrozenie stability v Európe. Tieto hlasy síce medzitým zmiernili svoj pôvodne ostrý tón, avšak nezanikli. Napriek tomu však diplomatická aktivita troch strategicky významných republík voči Bruselu neutícha. Svedčí o tom aj návšteva ministrov obrany Litvy, Lotyšska a Estónska vo Washingtone. Lotyšský minister Valdis Kristovskis sa dokonca včera počas svojho prejavu na pôde Bieleho domu pomýlil, keď svoju krajinu nazval členským štátom NATO – napriek jeho pohotovej oprave to iba naznačuje veľkú snahu troch bývalých sovietskych republík o zabezpečenie svojej územnej integrity predovšetkým členstvom v Severoatlantickej aliancii. Estónsky minister obrany Sven Mikser pred tým istým fórom vo Washingtone vyhlásil: AUDIO: "Tešíme sa na pražský summit, i keď je nám jasné, koľko práce ešte leží za ním, takže tento proces sa neskončí iba pražským summitom. Sme presvedčení, že naše krajiny sú schopné k nemu prispieť, zúčastniť sa na ňom a veríme, že aj NATO je pripravené urobiť z tohto roku historický rok nielen pre malú skupinu krajín východnej a strednej Európy, ale pre celú svetovú bezpečnosť." Všetci prítomní ministri sa zároveň snažili podoprieť svoju vôľu faktami o zlepšení stavu ich armád: Či už Fínsku blízke Estónsko, Poľsku naklonená Litva, alebo s ruským Kaliningradom susediace Lotyšsko sa snažia zohľadniť svoje obmedzené finančné zdroje: Jednotlivé armády sa preto v úzkej súčinnosti špecializujú na zabezpečenie kľúčových oblastí svojho územia. Pobaltské krajiny splnili aj požiadavku Bruselu na zvýšenie svojho vojenského rozpočtu a v rámci spolupráce s NATO vyslali svojich vojakov do Kirgízska, kde sa spolu s dánskymi vojakmi zúčastňujú na protiteroristickej misii. Každá krajina sa zároveň rozhodla posilniť technickú úroveň svojich armád nákupom sofistikovanej výzbroje, ako protilietadlových striel, či radarov. Ministri pobaltských krajín podčiarkli, že svojim členstvom môžu Aliancii ponúknuť aj iné výhody, ktoré sa nemusia vždy týkať iba vojenských záležitostí: Ich poloha pri Baltickom mori je pritom vari tou najväčšou devízou. Pripomeňme, že Severoatlantická aliancia pomáha svojim členom aj v mnohých dôležitých oblastiach ich ekonomického života: Napríklad na poli vedeckého výskumu formou rozvinutých vedeckých prednášok, či štúdií v rámci programu Advanced Study Institutes. V ich rámci sa môžu špičkoví vedci členských, či kandidátskych krajín NATO dopracovať k najnovším informáciám v tej-ktorej oblasti: Aj vďaka tejto skutočnosti je dnes napríklad Estónsko na čele rozvoja internetu v postkomunistických krajinách. Program vedeckej spolupráce sa mimochodom úspešne rozvíja aj v vo vzťahu Bruselu s Ruskom, napríklad v oblasti plazmovej fyziky, biotechnológie a prevencie a predpovedaní prírodných katastrof. Odbúravaním predsudkov a získavaním informácií sa totiž dá vždy nájsť tá najlepšia cesta - nielen k členstvu v NATO, ale každej úprimnej spolupráci. Potvrdzuje to aj vyhlásenie litovského ministra obrany Linasa Linkeviciusa, ktorý vo Washingtone hovoril o nedávnej návšteve názorovo diferencovanej skupiny bieloruských novinárov v Litve: AUDIO: "V Litve boli všetci pohromade, ukázali sme im vojenské jednotky, ako žijeme, aký máme životný štýl, o čom premýšľame. A napodiv aj tie provládne bieloruské denníky napísali pomerne pozitívne články. Myslím si, že to je síce malý , ale predsa len krok správnym smerom." Pobaltské krajiny chcú podľa vyjadrenia ich ministrov zohrať aktívnu rolu v rámci vzťahov Aliancie s Ruskom. Napriek tomu práve v tejto otázke jestvujú najväčšie obavy Bruselu ohľadom ich budúceho členstva: Týkajú sa totiž často kritizovaného vzťahu Viľňusu, Rigy a Tallinu k ich početnej ruskej národnostnej menšine. Tá hľadá pri každom jazykovom, národnostnom, či občianskom spore s vládou oporu v Moskve. Generálny tajomník NATO George Robertson preto pri nedávnej návšteve pobaltských krajín zdôraznil potrebu eliminovania kritických bodov vzťahu jednotlivých vlád k etnickým Rusom. Je nesporné, že na tohto týždňovom stretnutí ministrov pobaltských štátov s americkými predstaviteľmi vo Washingtone sa hovorilo aj o tejto téme.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...