Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       22. marec 2002 Generálny tajomník NATO George Robertson v Prahe aj o Slovensku Ivan Štulajter Hlavným alebo presnejšie bezprostredným cieľom tohtotýždňovej návštevy generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Georga Robertsona v Českej republike bola kontrola príprav na summit aliancie, ktorý sa v Prahe uskutoční v decembri. Hoci v tejto súvislosti vyjadril spokojnosť, nebola to len technická, ale aj politická misia. Na pôde Karlovej univerzity lord Robertson hovoril o rysujúcom sa modeli spolupráce medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. Katalyzátorom tohto projektu sa stali teroristické útoky na Spojené štáty a vznik protiteroristickej aliancie. Prekérnou otázkou, samozrejme, je, ako vyriešiť problém, aby týmto inštitucionálizovaným spojenectvom nebola ohrozená zvrchovanosť rozhodnutí aliancie a zároveň, aby sa Rusko necítilo ako piate koleso na voze. Východisko sa črtá vo vytvorení spoločného orgánu, v ktorom by Rusko bolo rovnoprávnym členom a mohlo zasahovať do jeho rozhodovania. O tom, aký bude „rokovací poriadok“ a pravidlá hry tohto spoločného orgánu, by počas májového stretnutia v Reykjavíku mali viesť reč ministri zahraničia Severoatlantickej aliancie. Najvážnejšiu otázku rovnováhy medzi záujmami Severoatlantickej aliancie a Moskvy komentoval Robertson týmito slovami: „Nemyslím si, že Moskva žiada príliš mnoho, ani neverím, že príliš veľa požaduje Aliancia. Tento projekt je dôležitý. Obsahuje historický moment, keď Západ a Rusko čelia spoločnému nepriateľovi a mnohým spoločným výzvam. Musíme sa chopiť tejto príležitosti, ktorú nám priniesla doba.“ Podľa generálneho tajomníka NATO Georga Robertsona bude pražský summit aliancie transformačný. Ako dodal, NATO by sa malo modernizovať, malo by prispôsobiť svoje vnútorné procedúry novým podmienkam tak, aby mohlo efektívne čeliť hrozbám 21. storočia. S tým úzko súvisí aj otázka posilnenia vojenskej kapacity Európy. Ako zdôraznil, ak chce byť Európska únia partnerom Spojených štátov, musí viac investovať do modernizácie svojich armád. Napriek tomu, že novú dimenziu decembrovému summitu vtláča boj s terorizmom a s tým spojené hľadanie strategickej spolupráce s Ruskom a definovanie vojenskej roly Európy, jeho hlavnou agendou bude druhé kolo rozširovania Severoatlantickej aliancie. Robertsonovo posolstvo deviatim kandidátom – Albánsku, Bulharsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Macedónsku, Rumunsku, Slovinsku a Slovensku znie: „Buď budete modernizovať, alebo zostanete mimo.“ Dá sa to preložiť aj tak, že šancu má každý, kto si trvalo zvolí demokraciu a vydá sa cestou reforiem. Špeciálne - a nebolo to po prvý raz – sa lord Robertson vyjadril aj ku kandidátke Slovenska, ktoré stále obchádza prízrak mečiarizmu. Ako obvykle, bola to zdržanlivá reč vysoko postaveného diplomata, ale pre tých, čo chcú a dokážu počúvať, reč jasná: „Iba krajiny oddané demokracii, ktoré si získajú dôveru 19-tich prezidentov a predsedov vlád, dostanú pozvánku do aliancie slobodných a demokratických národov. Ak občania chcú byť členmi NATO, potom by mali voliť strany, ktoré ich tam dostanú. Mali by voliť s otvorenými očami, pretože ich rozhodnutie bude každý sledovať.“ Na tomto mieste sa ešte žiadať dodať, že prvou podmienkou, aby v septembrových voľbách boli na Slovensku zvolené prointegračné sily, bude ochota „prointegračných“ voličov prísť voliť, a to aj za situácie, keď súčasná ponuka má od ideálu ďaleko.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...