Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       26. marec 2002 Summit kandidátskych krajín potvrdil ich záujem o veľké rozširovanie NATO Marián Bednár Summit desiatich kandidátskych krajín na vstup do NATO rezonoval po celé dva dni dvoma základnými témami - rozširovaním Aliancie a bojom proti terorizmu. Treba povedať, že konferencia nadväzuje na stretnutie kandidátskych krajín, ktoré sa uskutočnilo minulý rok v Bratislave. Rok predtým bola v litovskom Vilniuse schôdzka ministrov zahraničných vecí, ktorí sa prihlásili ku koordinácii krokov kandidátov s cieľom získať pozvanie na vstup do NATO. Vtedy vznikla takzvaná Vilniuská skupina. Dnes prijali v Bukurešti záverečné vyhlásenie premiérov Vilniuskej skupiny, a je v ňom opätovne zdôraznená vôľa podieľať sa na budovaní slobodnej, nerozdelenej a bezpečnej Európy. "Sme presvedčení, že prijatie každej z krajín V-10 posilní základy Aliancie a jej schopnosť čeliť novým výzvam", uvádza sa doslova v dokumente. Pozorovatelia však upozornili, že napriek prihláseniu sa k tomu istému cieľu, existujú rozdiely medzi krajinami v procese začleňovania sa do NATO. Je celkom prirodzené, že balkánske štáty - Rumunsko a Bulharsko, ktoré sa v súvislosti s pražským summitom NATO najmenej spomínajú, akcentovali v Bukurešti záujem, aby sa rozširovanie týkalo aj juhovýchodnej Európy. Atmosféru summitu hodnotí poradca premiéra pre bezpečnostné otázky Miroslav Wlachovský: AUDIO: "Myslím, že tie hlavné témy sú o rozšírení NATO a zdôraznenie potreby juhovýchodnej dimenzie, ktorá tvorí strategický priestor z hľadiska rozširovania. Druhá téma bol boj s extrémizmom a vyjadrenie spolupatričnosti s USA a NATO. Zhodnotili sme kam sa ten proces aj posunul od stretnutia premiérov krajín Vilniuskej desiatky v Bratislave." V kontexte bratislavského stretnutia vníma rokovanie v Bukurešti Miroslav Wlachovský takto: AUDIO: "Myslím si, že ten posun je zásadný. Kým Bratislava vlastne otvárala celú tú tému politicky a prezident Havel svojím prejavom v Redute ako prvý sa konkrétne vyjadril k téme rozšírenia a podporil to, a následne to americký prezident Bush potvrdil, tak dnes sa nehovorí o samotnom rozšírení ako skôr o tom, aké veľké by malo byť." Skutočnosť, že o niektorých krajinách vrátane Slovenska sa hovorí v súvislosti s rozširovaním Aliancie frekventovanejšie než o iných, podľa poradcu slovenského premiéra neovplyvnila atmosféru rokovania: AUDIO: "Nehovoril by som o napätí. Naopak aj tie kandidátske krajiny pociťujú, že bude lepšie, keď to bude širšia vlna rozšírenia. Takže dneska oficiálne platí to čo povedal lord Robertson, že to môže byť od jedna do deväť, ale v zásade by bolo dobré, a to tu odznelo, aby to rozšírenie malo aj tú balkánsku dimenziu." Médiá si všimli, že premiér Dzurinda ako jeden z mála v Bukurešti spoluprácu Vilniuskej skupiny nezdôrazňoval, pretože pre SR je z hľadiska integrácie do NATO dôležitejšia spolupráca s krajinami Višegrádskej skupiny. AUDIO: "Takto by som to v žiadnom prípade neformuloval, pretože tým, že sme na tejto konferencii dokazujeme, že nám na V-10 záleží a tá solidarita je naozaj kľúčová hodnota, na ktorej Aliancia stojí a preto musí byť medzi kandidátmi. Slovensko je preto v špecifickej situácii, že naši susedeia sú už členmi Aliancie a Slovensko je nádejným kandidátom." Účastníkov summitu pozdravil prostredníctvom telemostu aj americký prezident George Bush. Prezident zdôraznil, že sa mohol s väčšinou účastníkov schôdzky už stretnúť osobne a presvedčiť sa o ich oddanosti zodpovednosti a vysokým štandardom, ktoré si vyžaduje členstvo v NATO.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...