Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       27. marec 2002 Kandidátom na členstvo v NATO, ktorí idú "dobyť" Prahu, môže pomôcť Mečiar Milan Žitný Tajomník Ministerstva zahraničných vecí USA Richard Armitage vyhlásil včera v Bukurešti na schôdzke zástupcov desiatich kandidátskych krajín na členstvo v NATO, že Washington je pripravený umožniť vstup do NATO toľkým krajinám, koľko ich bude pripravených na členstvo pred pražským summitom. Slovensko, Slovinsko a tri pobaltské štáty boli doteraz považované za krajiny s najväčšími šancami. Po schôdzke tzv. Vilniuskej skupiny V-10 v Bukurešti sa začalo hovoriť aj o Bulharsku a Rumunsku. Do určitého momentu pred 21.novembrom, kedy sa uskutoční summit Aliancie v Prahe, musí sedem favorizovaných štátov z Vilniuskej skupiny prekonať ešte niektoré prekážky, aby sa pozvanie stalo skutočnosťou. Vnútropolitická situácia na Slovensku, ktoré je favoritom rozširovania po stránke vojenskej a zároveň je aj jeho outsiderom po stránke politickej, je prvou komplikáciou rozširovania. Otáznik nad výsledkom blížiacich sa slovenských parlamentných volieb v druhej polovici septembra a najmä otáznik nad zložením budúcej vlády držia stále všetkých v napätí. Pokiaľ vznikne situácia, že novú vládu zostaví HZDS, Slovensko pozvanie nedostane. Druhým problémom, ktorý súvisí so slovenskými voľbami, je rýchlosť zostavenia novej vlády bez HZDS. Ak do začiatku pražského summitu nebude zostavená ani vláda bez HZDS, pozvánka tiež nepríde. Pozvanie môže urobiť len summit a v bruselskej centrále NATO sa momentálne hovorí, že nasledujúci summit Aliancie sa pravdepodobne uskutoční až o štyri roky. To by znamenalo zastavenie rozširovania NATO na dlhší čas, čo si však neželá ani Aliancia, ani kandidátske krajiny. Slovinsko, ktoré rovnako patrí medzi favoritov rozšírenia, tiež nie je bez problémov. Podpora obyvateľstva Slovinska členstvu v NATO sa pohybuje okolo 40%, Aliancia však - podobne ako v prípade Slovenska pred dvoma rokmi - upozorňuje, že nízka miera podpory môže ohroziť pozvanie. Tieto faktory majú svoju váhu. Pokiaľ by sa situácia v prípade Slovenska vážne skomplikovala, zavážila by výrazne aj nízka podpora v Slovinsku a k rozšíreniu by nemuselo vôbec dôjsť, varujú niektoré hlasy. Patria medzi ne napríklad bývalý český veľvyslanec v USA Alexander Vondra, ktorý je poverený prípravou pražského summitu, alebo šéf slovenskej parlamentnej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO František Šebej, ktorí hovoria o možnosti tejto alternatívy. Generálny tajomník NATO Lord Robertson nedávno v prednáške študentom Karlovej univerzity v Prahe povedal, že pri rozšírení Aliancie na východ ide o krok do budúcnosti a väzby krajín bývalého sovietskeho bloku z minulosti už stratili svoju silu. Preto je podľa neho zbytočné sa za nimi obzerať, lebo stabilita v Európe v 21.storočí je kľúčovým cieľom. Toto posolstvo je ale opäť podmienené situáciou na Slovensku - väzby už nie komunistickej, ale nedávnej mečiarovskej minulosti, vážne ohrozujú rozšírenie. Pritom Slovensko je v bruselskej centrále NATO hodnotené po vojenskej stránke ako mimoriadne dobre pripravené na členstvo, dokonca lepšie, než niektoré "staré" členské krajiny. Summit NATO v Prahe bude v prvom rade o politickom rozširovaní Aliancie. Plná vojenská integrácia, aj v prípade nových troch členov NATO - Českej republiky, Maďarska a Poľska - ešte potrvá niekoľko rokov. Toto si uvedomujú aj súčasné vlády kandidátskych krajín a ich doterajšie summity od Vilniusu cez Bratislavu až po posledný v Bukurešti sa snažia presvedčiť členov NATO o politickej nevyhnutnosti rozširovania. Lord Robertson zároveň upozorňuje, že dlhotrvajúca pozícia "permanentného kandidáta" na členstvo vyvoláva u čakateľov frustrácie, ktoré sa nepochybne výrazne zvýšia v prípade nepozvania. Kľúčové slovo ešte pred pražským summitom bude mať Kongres USA, ktorý dá alebo nedá odporúčania vláde USA a naznačí tak, kto vyhovuje kritériám a kto nie. Takže v konečnom dôsledku nie tesne pred pražským summitom, ale už pred rozhodovaním v Kongrese by malo mať Slovensko novú vládu, v ktorej nebudú antialiančné politické sily. Negatívne reakcie HZDS na operácie Aliancie v Kosove pred dvoma rokmi sú stále čerstvé, preto jediný spôsob, ako môžu HZDS a jeho predseda Vladimír Mečiar prispieť k pozvaniu Slovenska do NATO, je verejne vzdať sa účasti v budúcej slovenskej vláde ešte pred rokovaním Kongresu USA.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...