|
|
| |
|
Dnes je piatok, 25. júl 2008 |

|
|

|
11. apríl 2002
|
113 poslancov hlasovalo za ústavný zákon o bezpečnosti štátu
|
Marián Bednár
|
Národná rada SR dnes počtom 113 hlasov (takto hlasovali všetci prítomní poslanci) schválila ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Slovenská politická scéna týmto hlasovaním vyslala do Bruselu jasný signál, že je schopná konsenzu v základných otázkach týkajúcich sa bezpečnosti štátu. Túto skutočnosť ocenil po hlasovaní aj minister obrany Jozef Stank:
AUDIO: "Má dôležitý zahraničnopolitický aspekt prijatie tohoto zákona, že všetci tu prítomní poslanci, musím to tak povedať, konsenzuálne tak ako pri tých dokumentoch, ktoré predkladalo ministerstvo obrany tento zákon schválili a dosiahol sa podstatne vyšší počet ako je potrebný."
Treba však povedať, že uvedený politický konsenzus medzi opozíciou a koalíciou nad obsahom ústavného zákona sa nerodil ľahko. Pôvodný návrh, ktorý predložilo ministerstvo bol dôkladne prepracovaný v gesčnom brannobezpečnostnom výbore. Vyšlo sa v ústrety opozícii, ktorá požadovala, aby krízový orgán Bezpečnostná rada bol ustanovený aj v čase mieru. Rovnako bola zakomponovaná aj požiadavka HZDS, aby boli zriadené aj Okresné bezpečnostné rady. Čo sa týka schváleného textu ústavného zákona minister Stank uviedol:
AUDIO: "Je v tom zákone uvedené kedy a za akých okolností tieto stavy vznikajú, ako za týchto okolností pracujú orgány štátu, ako je spravovaný štát. Vieme ako je možné pri jednotlivých stavoch obmedziť základné ľudské práva a slobody."
Podmienky obmedzenia ľudských práv a zavedenie cenzúry sú presne definované a rovnako aj zavedenie cenzúry. Zákon stanovuje za akých podmienok a kým možno uplatniť obmedzenie práva zhromažďovania sa, obmedzenie slobody pohybu, obmedzenie práva slobodne vyhľadávať a šíriť informácie, ako aj obmedzenie používania vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam. Na túto skutočnosť v rozprave poukázala aj poslankyňa SMK Oľga Szabó:
AUDIO: "Ohľadne ľudských práv a slobôd by som podporovala inú ochranu na obdobie vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu. Ide o činnosť Parlamentnej rady, ktorej sa zakazuje uznášať sa na ústave, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách. Možno by bolo vhodnejšie, keby Parlamentná rada mala zákaz uznášať sa aj o zákonoch týkajúcich sa ľudských práv."
Treba povedať, že v čase krízových situácií pre štát, ale aj v čase mieru, zákon stanovuje na úrovni vlády vytvoriť Bezpečnostnú radu a na úrovni štátnej správy Krajskú a Okresnú bezpečnostnú radu a na úrovni Národnej rady SR Parlamentnú radu. Hovorí minister obrany Jozef Stank:
AUDIO: "Bezpečnostná rada štátu je koncipovaná tak, že je poradným orgánom vlády, ale v porovnaní s Radou obrany štátu je to, že kým Rada obrany má kompetencie rozhodovacie, ale v mieri ide o to, že Bezpečnostná rada je poradný orgán."
Opoziční poslanci vo svojich vystúpeniach, či už išlo o Imricha Andrejčáka z HZDS alebo nezávislého poslanca Jozefa Tuchyňu, oceňovali fakt, že došlo k dohode medzi opozíciou a koalíciou. Imrich Andrejčák zdôraznil, že prijatie zákona vytvára predpoklady na kontinuitu v bezpečnostnej politike štátu bez ohľadu na to, aké vlády sa budú striedať.
Jeho kolega z HZDS Jozef Gajdoš upozornil vo svojom vystúpení ešte na jednu skutočnosť:
AUDIO: "Neviem či si uvedomujete, že vlastne tu nastáva istý historický okamžik. Za deväť rokov existencie Slovenskej republiky sa po prvýkrát prijíma ústavný zákon, ktorý svojimi ustanoveniami v istých prípadoch nadraďuje záujmy verejné nad ľudskými právami a slobodami. Je dobré, že sa našla spoločná vôľa, jednak vo výboroch, ale myslím si, že bude táto spoločná vôľa aj v pléne na prijatie tohto ústavného zákona. Jeho prijatie akcentuje i tragická udalosť 11.septembra v USA. Tento zákon ukladá zodpovednosť štátnym orgánom a inštitúciám a právnickým osobám na zabezpečenie obrany suverenity SR."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|