|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|

|
12. apríl 2002
|
Schválenie ústavného zákona o bezpečnosti štátu je dobrou správou pre Slovensko
|
Marián Bednár
|
Význam a dôsledky schválenia ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, za ktorý včera hlasovalo až 113 poslancov, analyzuje Marián Bednár.
Schválenie tohto ústavného zákona znamená dôležitý medzník pre zahraničnopolitický a vnútropolitický život krajiny. Nie náhodou uplynulý týždeň minister obrany Jozef Stank odchádzal z rokovania brannobezpečnostného výboru Národnej rady SR značne znepokojený, keď hrozilo, že opozícia a koalícia nie je schopná sa dohodnúť na obsahu zákona. Po štvrtku je situácia diametrálne odlišná.
Spoločné hlasovanie opozície a koalície za návrh zákona vyslalo predovšetkým zásadný signál do sídla Aliancie, že slovenská politická scéna napriek svojej hodnotovej rozpoltenosti je schopná sa dohodnúť na zasadných bezpečnostných otázkach štátu. Po schválení bezpečnostnej a vojenskej stratégie ide o ďaľší neklamný znak, že týchto otázkach začína mať slovenská politická elita jasno. Napokon najvýstižnejšie to povedal poslanec za HZDS Imrich Andrejčák, ktorý skonštatoval, že schválenie ústavného zákona znamená zabezpečenie kontinuity bezpečnostnej politiky bez ohľadu na ďalšie striedanie vlád.
Hovorí minister obrany Jozef Stank:
AUDIO: "Má dôležitý zahraničnopolitický aspekt prijatie tohoto zákona, že všetci prítomní poslanci, musím to tak povedať, konsenzuálne tak ako pri tých dokumentoch, ktoré predkladalo ministerstvo obrany, tento zákon schválili a dosiahol sa podstatne vyšší počet ako je potrebný."
Z medzinárodno-právneho hľadiska je nemenej podstatné, že ústavný zákon o bezpečnosti popri novele ústavy vytvára právne predpoklady pre plnenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej obrany, o čom hovorí Washingtonská zmluva v článku 5. Slovo má riaditeľka Úradu generálneho právneho zástupcu Monika Dobiášová:
AUDIO: "Pretože Ústava už kodifikovala takýto systém kolektívnej obrany, muselo sa to odraziť aj v dotváraní ústavného systému, ktorým je ústavný zákon. Ústavný zákon okrem individuálnej obrany presne špecifikuje v ktorých prípadoch budeme participovať na plnení záväzkov medzinárodných zmlúv vyplývajúcich z kolektívnej bezpečnosti. To znamená, že ak SR bude napadnutá, sú tu už presne stanovené kritériá kedy požiadame, ak budeme členmi NATO, svoje partnerské krajiny o pomoc pri realizácii 5 článku NATO."
V súvislosti s plánovanou reformou ozbrojených síl, ktorej projekt bol vysoko vyzdvihnutý v centrále Aliancie, má schválenie ústavného zákona nezastupiteľnú úlohu. Je totiž známe, že bez neho by nebolo možné prerokovať balík ďaľších zákonov týkajúcich sa Armády SR. Z politického hľadiska by to znamenalo toľko, že reforma armády, ktorá má vysoký kredit v zahraničí, by sa jednoducho zastavila a celý reformný proces by zostal na papieri. Návrhy zákonov o reforme ozbrojených síl, o brannej povinnosti, o obrane, o vojenskej službe a sociálnych otázkach vojakov by zostali v zásuvkách členov parlamentých výborov, čo by určite nezostalo bez povšimnutia v bruselskej centrále NATO. "Vydýchnutie" ministra Stanka po hlasovaní na chodbe parlamentu okrem iného znamenalo, že reformný proces Armády SR má aj po štvrtku zelenú.
Osobitnú kapitolu prijatého ústavného zákona tvorí jeho obsah. V histórii Slovenska Národná rada SR po prvýkrát schválila normu, ktorá nadradí za istých krízových situácií verejné záujmy nad ľudské práva a slobody. Zákon totiž jasne vymedzuje celý rad obmedzení, ktoré sa môžu uplatniť z pozície štátu v prípade vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Treba však povedať, že uvedené obmedzenia zodpovedajú kritériám, ktoré uplatňujú v podobných normách aj členské krajiny Aliancie. Hovorí riaditeľka Úradu generálneho právneho zástupcu Monika Dobiášová.
AUDIO: "Myslím si, že takéto obmedzenia základných práv a slobôd sa ničím nelíšia od európskeho štandardu a pretože vychádza z toho, že záujem verejný prevažuje v tomto stave zaručenia bezpečnosti nad individuálnym záujmom jednotlivca v čase krízových situácií, vytvára tento ústavný zákon priestor podľa ústavnej blankety definovanej v článku 51 ods.2 Ústavy."
Význam zákona je i v tom, že deklaruje pripravenosť štátu riešiť krízové situácie v krajine. Teroristický útok na USA je mementom pre každú krajinu, aby si vypracovala ústavné mechanizmy na riešenie podobných situácií. Napokon na schválenie ústavného zákona čakalo aj ministerstvo vnútra, ktoré po audite krízového manažmentu štátu je poverené vypracovaním zákona o krízovom riadení štátu. Schválením tejto právnej normy by sa už mala vylúčiť akákoľvek spontánna súčinnosť rezortov, ako tomu bolo na Slovensku v čase útokov na USA. Z hľadiska bezpečnosti občanov a štátu je preto správa o prijatí ústavného zákona jednou z dobrých správ.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|