Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       18. apríl 2002 Wesley Clark o rozšírení NATO a šanciach Slovenska Daniel Raus S blížiacim sa pražským summitom Severoatlantickej Aliancie, ktorý sa bude konať v novembri, sa objavujú mnohé úvahy, týkajúce sa predovšetkým počtu nových členov. Pripomeňme, že v roku 1999 sa do Aliancie dostali Poľsko, Česká republika a Maďarsko. Slovensko vtedy z procesu vypadlo. Bývalý veliteľ jednotiek NATO v Európe, generál Wesley Clark poskytol našej stanici rozhovor na danú tému. Americký generál Wesley Clark bol veliteľom jednotiek Atlantickej aliancie v Európe, a to v kritickom období konfliktu v Kosove. Významnú úlohu zohral predtým pri mierových rokovaniach v Daytone, kde sa dohodlo ukončenie vojny v Bosne. V súčasnosti je mimo aktívnu službu, často sa však objavuje na televíznych obrazovkách, najmä keď sa hovorí o problémoch Európy. Je zástancom čo najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie. Takto odpovedal na otázku, aký prospech by malo z takého rozšírenia samotné NATO: AUDIO: „Po prvé, myslím si, že NATO chápe perspektívu členstva ako dôležitú motiváciu v pomoci kandidátom bojovať proti napätiam a problémom, spojeným s transformáciou. Po druhé, NATO chce, aby sa západoeurópska stabilita rozšírila na východ. Pre túto stabilitu nie sú príznačné iba demokratické zmeny, ale aj očakávania ľudí, ich upokojenie a fakt, že staré spôsoby sú vecou minulosti. Nebudú tam ďalšie vojny, nebudú tam konflikty a ozbrojený odpor, žiadne zabíjanie na ulici. Toto je Európa, kolíska civilizácie. Ľudia sa môžu spoľahnúť, že majú budúcnosť a rozvíjať svoje životy“. Wesley Clark sa vyjadril aj k otázke, ktorá kandidátske krajiny mimoriadne zaujíma: koľko krajín získa pozvánku do Aliancie. Vyjadril sa pritom aj k šanci, akú má Slovensko: AUDIO: „Myslím si, že veľkú nádej majú Pobaltské štáty. Každý chce, aby v Aliancii bolo Slovensko, ale panujú obavy, týkajúce sa pána Mečiara, čo by znamenal jeho návrat k moci. To sa bude sledovať. Myslím si, že rastie podpora pre Bulharsko a Rumunsko. A sú aj iné krajiny, ktoré by sa chceli pripojiť. Rozširovanie v budúcnosti nič nezastaví. Ani potom sa dvere Aliancie určite nezatvoria. Krajiny, ktoré som menoval, sú ale v prvom rade čakateľov. Iné štáty, napríklad na Balkáne, prídu na rad podľa svojho rozvoja. A nespomenul som Slovinsko, to je tiež v prvom rade“. Wesley Clark pritom zdôrazňuje politickú dôležitosť prijatia nových členov. Prevláda totiž názor, že význam NATO je (po skončení studenej vojny) v prvom rade politický, a až potom vojenský. Z tohto dôvodu Wesley Clark podčiarkuje dôležitosť politických kritérií pri hodnotení uchádzačov. Napriek tomu bude prijatie nových štátov, podľa neho, krokom viery pre obidve strany: AUDIO: „V zásade je to politická otázka. Politické spojenectvo je v NATO dôležitejšie, ako vojenské. Ale keď ľudia vo východnej Európe hovoria, že sú chudobní, je to súčasť transformácie. Bohatstvo vzniká vďaka tvorivosti a priemyslu. Ľudia vytvárajú bohatstvo vďaka myšlienkam, ale na ich realizáciu potrebujú inštitúcie, či ide o mikropôžičky alebo čokoľvek iné. Lacnejšie bankové úvery, technické služby, ochrana práv či nízke obchodné bariéry – to všetko musí vyvinúť štát. Potrebná je ale aj zmena myslenia ľudí. Bohatstvo nevytvára štát, ale jednotlivci“. Wesley Clark sa v rozhovore pre Slobodnú Európu vyjadril aj k otázke zmeny rozhodovacieho procesu v Aliancii po prijatí nových členov. Objavujú sa totiž názory, že rozhodovací proces bude nepružný, keďže každý člen má právo veta. Wesley Clark tvrdí, že uplynulé roky preukázali schopnosť Aliancie konať na základe konsenzu, a to aj v kritických situáciách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...