Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       25. apríl 2002 Colin Powell predpovedá veľké rozšírenie NATO Anna Rausová V novembri sa bude v Prahe konať summit Severoatlantickej aliancie. Očakáva sa, že NATO oznámi, ktoré krajiny zo strednej a východnej Európy dostanú pozvánku do jeho radov. Zovšadiaľ sa ozývajú signály o veľkom rozšírení aliancie. Vo Washingtone to avizoval tento týždeň aj americký minister zahraničných vecí Colin Powell. Pre krajiny, ktoré čakajú na historickú pražskú schôdzku Severoatlantickej aliancie, sú vyhlásenia šéfa americkej diplomacie o veľkom rozšírení dobrou správou. Ako Colin Powell na pôde amerického Senátu povedal, očakáva, že v Prahe dostane pozvánku niekoľko krajín. Ani na otázku senátora McConnella však neupresnil koľko a ktoré: AUDIO: „Koľko krajín bude pravdepodobne zahrnutých do ďalšieho kola rozširovania NATO? Senátor, dobrý pokus“. Powell ďalej povedal, že prezident Bush a jeho tím hovoria o rozširovaní aliancie takmer každý týždeň. Odpoveď o odhadovanom počte nových členov aliancie v diplomatickom jazyku opäť zahral do "outu": AUDIO: „Myslím si, že to bude zdravý počet“. Powellove slová oprávnene vzbudzujú nádeje kandidátov – Albánska, Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Macedónska, Rumunska, Slovenska a Slovinska. Tieto krajiny formálne vyjadrili želanie vstúpiť do NATO. Zdá sa, že prijímanie nových členov v štýle „big bang“ má podporu na oboch stranách Atlantiku. Bývalý šéf vojenských síl NATO v Európe, generál Wesley Clark pre našu rozhlasovú stanicu nedávno povedal, že pre nových členov ich zahrnutie môže znamenať politickú podporu v procese transformácie, ako i stabilitu a bezpečnosť vo východnej časti starého kontinentu. Powell v senáte potvrdil, že Bushov tím je za rozšírenie. Niektoré hlasy v administratíve však kladú otáznik, či sú kandidátske krajiny v princípe demokratické a či dosiahnu solídnu politickú stabilitu. Samotné NATO navyše, podľa analytikov, prechádza procesom opätovného definovania svojej úlohy po skončení Studenej vojny, ako i štrukturálnych zmien tejto vojensko-politickej organizácie. Generálny tajomník lord George Robertson pripúšťa, že aliancia potrebuje reformu: princíp rozhodovania na základe koncenzu môže byť v prípade 26-ich členov zložitejší než za súčasných 19-ich, z ktorých má každý právo veta. Ďalšou otázkou sú vzťahy Rusko-NATO. Powell v Senáte potvrdil, že aliancia má záujem na posilnení osi Moskva-Brusel. K dohode o spoločnej rade Ruska a NATO má dôjsť na summite aliancie na budúci mesiac v Ríme. Lord Roberston sa dal počuť, že rímsky summit definitívne skoncuje so Studenou vojnou“ – privedie totiž bývalého úhlavného nepriateľa k novému a trvalému vzťahu s NATO. Dodajme, že šéf diplomacie Powell v Senáte tiež zopakoval svoje predchádzajúce vyhlásenia, že Kremeľ nebude mať právo veta pri rozhodovaní o prijímaní nových členov – čo bola nepriama narážka na pokračujúci odpor Moskvy čo sa týka vízie pobaltských krajín v aliancii. Podľa Powella však zdieľajú Rusko a NATO spoločné záujmy napríklad v otázke terorizmu. Vystúpenie Powella v Senáte je nepochybne nádejou aj pre Slovensko. To má totiž veľkú šancu byť na novembrovom summite súčasťou „big bangu“. Zatiaľ sa však len veľmi málo vie o ďalších kľúčových otázkach, ako bude samotná aliancia vyzerať a fungovať po rozšírení, aké budú transatlantické vzťahy a či nebude rozšírenie iba definitívnym uzavretím dlhej kapitoly Studenej vojny. Inými slovami, či zostane NATO tou alianciou, akú ju doteraz poznáme.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...