Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       2. máj 2002 Veľvyslanec SR v USA Martin Bútora v americkom Senáte prezentoval pripravenosť Slovenska stať sa členom NATO Jana Pankovčínová Dnes v noci prezentoval slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch amerických Martin Bútora pozície Slovenska pred očakávaným rozšírením Severoatlantickej aliancie. Spolu s ním pripravenosť svojich krajín na vstup do NATO objasňovali pred členmi európskeho podvýboru Výboru pre zahraničné vzťahy Snemovňe reprezentantov aj ďalší deviati ambasádori krajín tzv. villnuskej skupiny. O bližšie podrobnosti sa v rozhovore s Martinom Bútorom zaujímala Jana Pankovčínová. RFE: Čo bolo obsahom vašej prezentácie pred podvýborom Výboru pre zahraničné vzťahy Snemovne reprezentantov? Martin Bútora: „Na tomto prvom vypočutí veľvyslancov kandidátskych krajín od čias washingtonského summitu v roku 1999 sme vlastne dostali príležitosť predstaviť dôvody, pre ktoré naše krajiny sa usilujú stať členmi NATO. Ďalej priblížiť členom Kongresu a ostatným prítomným, akým spôsobom chce naša krajina prispieť k úspešnosti aliancie a potom aj zhrnúť doterajší vývoj, doterajší pokrok a aj výzvy, ktoré pred nami zostávajú. Ten hearing mal niekoľko rovín - a síce písomnú a ústnu. V tom písomnom, veľmi podrobnom 16-stranovom prehľade som vlastne spomenul, čo všetko v tomto smere sa na Slovensku už urobilo, a potom napokon išlo ústne vystúpenie.“ RFE: Pán veľvyslanec, akú dôležitosť v rámci rozhodovania americkej strany aj Kongresu o prípadnom pozvaní Slovenska do aliancie možno pripisovať práve tomuto vypočutiu? Martin Bútora: „Myslím si, že ten hearing mal aj symbolickú, aj politickú hodnotu. Konal sa dva roky po historickom prvom stretnutí predstaviteľov kandidátskych krajín vo Villnuse, keď sa vlastne neformálne ustanovila tá skupina kandidátskych krajín, ktorá od začiatku stála na dvoch princípoch. Ten jeden princíp bol princíp solidarity medzi kandidátmi a ten druhý princíp bol princíp individuálnej výkonnosti. A treba povedať, že vypočutie v takejto podobe sa odohralo prvýkrát aj z hľadiska toho formátu - že tam bolo prítomných všetkých 10 veľvyslancov týchto krajín, ktorí dostali možnosť prezentovať to, čo ich krajina dosiahla a prečo teda ich krajina usiluje o členstvo v aliancii. Ja som v tom ústnom vystúpení hovoril o tom, že členstvo v aliancii je odpoveďou na našu minulosť a trocha som sa tejto minulosti venoval, ale aj našej budúcnosti. Spomenul som tradície, ktoré nás vlastne viažu k hodnotám, na ktorých stojí Severoatlantická aliancia, vrátil som sa do čias Slovenského národného povstania, spomenul som okrem iného aj nedávno vyznamenaný židovský prápor, ktorí tvorili židovskí bojovníci, ktorí ušli z koncentračného tábora v Novákoch a okrem toho som ešte predstavil pána Georga Bobala, ktorý pochádza od Spišskej Novej Vsi a ktorý pôsobil v 2. svetovej vojne ako člen jednotky zvláštneho nasadenia a ktorý ako člen vojenskej polície ochraňoval prezidenta Trumana. Vrátil som sa k roku 1968, k roku 1989 a kroku 1998, pretože si myslím, že to sú všetko obdobia, na ktoré Slovensko môže byť hrdé. Sú to obdobia určitého vzdoru, určitého zápasu, sú to obdobia, kedy sa naša verejnosť jasne vyslovila, na ktorej strane by chcela stáť.“ RFE: Ako boli vaše slová prijaté? Boli aj kladené isté otázky zo strany členov podvýboru? Martin Bútora: „Nie, na konci tohto stretnutia sa dohodlo, že otázky jednotlivým prezentérom sa predložia v písomnej podobe a bude sa na ne odpovedať takisto v písomnej podobe. Myslím si, že tam panovala taká v dobrom slova zmysle slávnostná a zároveň aj vážna nálada, pretože akokoľvek - rozhodovanie o ratifikácii a rozhodovanie o konečnom americkom stanovisku bude v rukách Senátu. Už dnes sa celkom jasne ukazuje, že to bude aj Snemovňa reprezentantov, že to bude aj Kongres, že to bude teda oveľa širší počet amerických politikov, ktorí sa zapoja do verejnej diskusie a do procesu rozhodovania a ktorí sa budú vyslovovať k tomu, čo to vlastne znamená nové NATO, nové poslanie NATO, čo to znamená noví členovia, čo to znamená nové vzťahy s Ruskom a všetky ďalšie otázky.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...