Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. máj 2002 Ekonomické dôsledky členstva v NATO Jaroslav Rozsíval Ekonomické štatistiky troch najmladších členských štátov NATO ukazujú, že Severoatlantická aliancia je nielen výhodným obranným, ale aj ekonomickým spoločenstvom štátov, vyznávajúcich rovnaké demokratické hodnoty. Štatistické prieskumy, uskutočnené v Poľsku, Českej republike a Maďarsku ukazujú, že zahraničné investície do týchto štátov buď naďalej rastú, alebo majú stabilnú úroveň. A to aj napriek ukončeniu rozsiahleho privatizácie štátom kontrolovaného priemyslu. Analytici upozorňujú na to, že investori berú do úvahy znížené riziko investícií do týchto bývalých krajín tzv. socialistického tábora, čo odôvodňujú čiastočne aj ich členstvom v NATO. Ide o závažný argument, ktorý dnes môže vhodne poslúžiť zástancom vstupu do Severoatlantickej aliancie, ktorý čelia vo svojich krajinách kritike, týkajúcej sa vysokých nákladov budúceho členstva v Aliancii. Tie by mohli dokonca prevýšiť všetky zisky, vyplývajúce z príslušenstva k tomuto obrannému spoločenstvu, tvrdia jeho odporcovia. Faktom je, že na rozdiel od Maďarska a Česka sa prílev zahraničných investícií za posledné dva roky do Poľska znížil, investície do tzv. nových projektov, teda napríklad fabrík, postavených takpovediac na zelenej lúke, tu však zase vzrástli. Zástancovia členstva v NATO v ašpirujúcich krajinách sa veľmi často odvolávajú na ekonomické výhody takéhoto členstva. Nielenže sa tým zvyšuje bezpečnosť krajiny, ale aj obmedzuje riziko návratu k znárodňovaniu či vyvlastňovaniu majetku. Zahraniční investori tak môžu rátať s menším rizikom straty svojich investícií. Za tieto argumenty hovoria už teraz aj štatistiky. Dnes, tri roky po vstupe Poľska, Česka a Maďarska do NATO sa v týchto krajinách začína prejavovať čosi, čo by sme mohli nazvať NATO efektom. Od roku 1999 sa rozsah zahraničných investícií do Českej republiky a Maďarska takmer zdvojnásobil na rozdiel od obdobia pred vstupom do NATO. A aj v Poľsku sú priame zahraničné investície jediným svetlým bodom inak pomerne nevýraznej ekonomiky. Vike Gronenbergová je ekonomickou analytičkou londýnskej investičnej banky Salomon Smith Barney. Podľa nej je rast investícií v spomínaných troch krajinách priamo zviazaný s poklesom rizika ich straty: „Neprivatizačné investície na zelenej lúke tu vzrástli. A to predovšetkým kvôli dôvodom, ktorými môžete argumentovať, kvôli NATO, kvôli stabilite, demokracii, v zmysle politickom. To všetko je prínosom k ekonomickému rastu a investíciám.“ Napriek pôvodným, skôr pesimistickým očakávaniam, tvrdí Gronenbergová, sa rast zahraničných investícií do Maďarska zvýšil aj po roku 1999, teda po ukončení hlavnej vlny privatizácie. Samozrejme, že je veľmi ťažké merať vplyv členstva v NATO na rastúci počet zahraničných firiem, prichádzajúcich do Budapešti, či Prahy so zámerom stavať v týchto krajinách nové fabriky. Podľa maďarskej štúdie, zaoberajúcej sa touto otázkou, by členstvo v Aliancii malo priniesť krajine iba menej ako 5 percentný rast zahraničných investícií. Lenže riaditeľ českej investičnej agentúry Czechinvest Robert Hejzák tvrdí, že vstup Českej republiky do Severoatlantického spoločenstva sa výrazne podpísal na úspechu Zemanovho kabinetu: „Otázky ako vstup do NATO, alebo budúce členstvo v EÚ sú hlavnými faktormi pre investorov pri ich úvahách o politickej a ekonomickej stabilite. Je to čosi, čo nemôžeme priamo merať, ale vieme z nášho prieskumu, že investori kladú veľký dôraz na skutočnosť, že konečným cieľom ich investícií je krajina s vysokým stupňom ekonomickej a politickej stability." A tak relatívne pozitívne skúsenosti troch nových členských štátov NATO môžu byť vhodnou motiváciou pre tie krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa v súčasnosti uchádzajú o členstvo v Aliancii, vrátane Slovenska. Analytik Inštitútu medzinárodných vzťahov v litovskom Viľňuse Ramunas Vilpisauskas tvrdí, že napriek obtiažnosti skutočného merania tzv. NATO efektu jeho výskum dokazuje súvzťažnosť medzi vstupom krajiny do NATO a vyšším stupňom rastu zahraničných investícií. Ohľadom možných negatívnych dôsledkov členstva v NATO Vilpisauskas dodáva: „Videl by som prípadne iba jednu nevýhodu, i keď nie určujúcu. Hovorím o výdavkoch na dosiahnutie kritérií členstva v NATO.“ Napriek tomu sa však litovský analytik domnieva, že celkový prínos z rastu investícií a bezpečnosti bude väčší ako rozpočtové výdavky jednotlivých vlád.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...