Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       10. máj 2002 Ústavný zákon o bezpečnosti štátu dáva rozsiahle právomoci parlamentu pri kontrole výdavkov na reformu armády Marián Bednár Zavedenie systému obranného plánovania patrilo medzi základné priority NATO, ktoré boli formulované v súvislosti s reformným procesom Armády SR. Inými slovami, ak doteraz bola zaužívaná prax, že armáda poznala svoj rozpočet len na jeden rok bez akýkchoľvek výhľadových možností, systém obranného plánovania umožňuje pripraviť rozpočet na dlhší čas. V prípade Slovenska sa počíta so zavedením päťročného obranného plánovania s možným posunom jeden rok. Nové podmienky pre transparentné schvaľovanie financií na dlhodobé rozvojové programy armády priniesol aj nedávno prijatý ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Na žiadosť opozície bol do textu zákona zakomponovaný aj paragraf podľa ktorého "parlament na návrh vlády schvaľuje rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti štátu, vrátane ich finančnej náročnosti." Inými slovami, akýkoľvek rozvojový program modernizácie armády sa nezaobíde bez jasnej konkretizácie požiadaviek a ich finačnej kalkulácie. A samozrejme, bez následného súhlasu poslancov. Dalo by sa povedať, že ide o transparentný model, ktorý je zaužívaný v členských krajinách aliancie. Od 1. mája, kedy nadobudol ústavný zákon účinnosť, by sa do Národnej rady SR nemal už dostať žiaden vágny materiál, ktorý by bližšie nešpecifikoval podmienky použitia peňazí pre armádu. Doteraz bola totiž realita taká, že gesčný výbor alebo parlament mal možnosť vyžiadať si všeobecné správy, ktoré im ministerstvo mohlo aj nemuselo dodať. Veci sú všaktrochu zložitejšie. Napriek platnému zákonu zostávajú otázniky okolo kontroly a rozhodovania parlamentu. Svedčí o tom aj situácia, ktorá vznikla včera na brannobezpečnostnom výbore, kde jeho členovia mali podľa programu prerokovať Správu o dlhodobom pláne štruktúry a rozvoja ozbrojených síl. Hovorí predseda brannobezpečnostného výboru Vladimír Palko: AUDIO: "Už sa zmenila ústava a bol prijatý zákon, ktorý hovorí, že strategické dokumenty tohto typu nemôže brať Národná rada SR iba na vedomie, ale ich musí schváliť. A toto sa zmenilo a preto sme nevzali ani na vedomie správu o tomto dokumente. Ale žiadali sme aby vláda predložila tento plán dlhdodobého rozvoja, aby sme ho schválili. A to už je veľký rozdiel, či to bude iba zobrané na vedomie, alebo schválené Národnou radou." Ministerstvo obrany stojí teda pred dilemou čo má vlastne predložiť do parlamentu. Správu o dlhodobom pláne a štruktúry rozvoja ozbrojených síl už schválila vláda ako aj Rada obrany štátu, parlament však o nej odmietol rokovať a žiada kompletný materiál, ktorý má okolo 750 strán. Navyše gesčný výbor určil ministrovi, že uvedenú požiadavku má splniť do polovice júna. Bez ohľadu na znenie ústavného zákona o bezpečnosti štátu, však minister váha a svoje právne oddelenie poveril analýzou sporného ustanovenia. Hovorí minister obrany Jozef Stank: AUDIO: "Tu je samozrejme taký široký výklad, ktorý hovorí o tom, podľa názorov niektorých pánov poslancov, že by sme mali skutočne predkladať všetko. Takže ukazuje sa, že tu si musíme vyjasniť obsah týchto pojmov." Minister Stank je pripravený počkať do pondelka, kedy by mal mať právnu expertízu na stole. Bez ohľadu na to, však v kuloároch ministerstva obrany zaznievajú obavy z toho, ako sa bude parlament správať pri reálnom posudzovaní financovania projektov modernizácie armády. Väčšina poslancov je totiž v tejto citlivej oblasti nekompetentná a čiastočne, aj v hre o voliča, môžu mnohé programy zabrzdiť. Navyše, celá záležitosť je o to citlivejšia, že armáda od začiatku roka nabehla na financovanie programov podľa projektu reformy ozbrojených síl Model 2010, hoci ten ešte nebol schválený v Národnej rade SR. Prípadné jeho neschválenie či úprava môže mať katastrofálne následky pre úspešné naštartovanie celej reformy armády. Z tohto dôvodu požiadavka ministerstva obrany o výklad sporného článku ústavného zákona o bezpečnosti štátu má svoje opodstatnenie. Je v tom skrytá aj určitá obava, že parlament, ktorý je často iba arénou pre politické zápasy, nebude môcť vecne a zodpovedne rozhodnúť o projektoch, s ktorými súvisí bezpečnosť štátu a úspešná integrácia SR do NATO.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...