|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|

|
16. máj 2002
|
Podľa analytika Samsona rozšírenie NATO o sedem krajín znamená premenu aliancie na politický klub
|
Marián Bednár
|
Ministri zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie rozhodli v utorok v Reykjaviku o vytvorení nového spoločného orgánu takzvanej Rady NATO-Rusko. Moskva aj keď nezískala právo veta, bude mať možnosť spolurozhodovať v niektorých oblastiach. Tento orgán nahradí doterajšiu nie veľmi efektívne fungujúcu Stálu zmiešanú radu NATO - Rusko. Lord Robertson komentoval odsúhlasnie dohody slovami, že "mentalita, ktorú charakterizovala studená vojna, sa definitívne skončí podpísaním protokolov 28. mája v Ríme". Aj keď podľa niektorých diplomatických zdrojov Moskva získala viac ako očakávala, podľa analytika Spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu ruské politické a odborné kruhy prijali informácie z Reykjaviku veľmi striedmo:
Podľa analytika Alexandra Dulebu je pre mocenské politické a vojenské kruhy v Moskve podstatné to, že NATO sa zaviazalo, že v oblastiach týkajúcich sa boja proti terorizmu, zabraňovania šírenia zbraní hromadného ničenia, protiraketovej obrany, civilnej ochrany, mierových operácií a riešenia regionálnych kríz a kontrole zbrojenia, bude spolurozhodovať aj Rusko. Hovorí Alexander Duleba:
AUDIO: "Pričom pre vojenské kruhy je kľúčová strategicky aj psychologicky záležitosť týkajúca sa oblasti krízového manažmentu. Pokiaľ táto dohoda, a to si Rusi sľubujú, že v podstate sa bude robiť to spoločné rozhodovanie s NATO o týchto krízových oblastiach, ktoré sú významné, tak im to nevadí ak sa NATO rozšíri. Naopak zaznievajú hlasy, že v podstate touto dohodou a týmto rozšírením NATO sa aliancia mení a Rusi očakávajú, že NATO sa stane menej efektívnym a že NATO proste nebude tou organizáciou, ktorou bolo do krízy v Juhoslávii."
Analytik Duleba súhlasí s tými názormi, že pozitívny postoj Ruska k rozširovaniu vyplýva aj z toho, že Moskva už nevníma alianciu ako principiálneho hráča svetovej scény. Pretože jeho význam poklesol na úkor vplyvu USA, čo potvrdil aj Afganistan.
AUDIO: "Presne tak. V ruských vojenských kruhoch bolo to hodnotené ako začiatok novej éry v medzinárodných vzťahoch. Ruská tlač aj pozorovatelia upozorňujú, že predtým sa všetky dokumenty začínali tak, že rozpadol sa východný blok a vzniká nová situácia. Teraz všetky tie dokumenty začínajú vetou po 11. septembri."
Podľa Dulebu Reykjavik potvrdil členenie globálnej bezpečnosti na tri vrstvy:
AUDIO: "USA, západná Európa a Rusko. Tu je problém ešte ten, že v podstate EÚ sa snaží vyvíjať vlastný dvojstranný dialóg s Ruskom mimo NATO. Vzniká zložitá štruktúra, ktorá nie je celkom prehľadná, avšak čo sa z nej vyvinie posúdime o niekoľko rokov."
Člen Spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson je presvedčený, že slová šéfa americkej diplomacie o robustnom rozšírení sa týkajú aj južných krajín, teda Rumunska a Bulharska. Krajiny, vrátane Slovenska, ktoré po celé štyri roky plnili náročné kritériá na získanie pozvánky do tohto elitného klubu sa môžu podľa Samsona cítiť prekvapené.
AUDIO: "Tu sú iné otázky, ktoré vlastne stavajú isté delítko medzi Slovinsko a Slovensko na jednej strane alebo Slovinsko, Slovensko a Estónsko na jednej strane a krajiny južné Bulharsko a Rumunsko. Je to otázka ekonomickej stability a je to otázka dlhodobej politickej stability a je to otázka korupcie. A v rebríčkoch korupcie sú Bulharsko a Rumunsko hlboko pod Slovenskom."
Dôvody, ktoré vedú americkú administratívu k robustnému rozšíreniu NATO, vidí Ivo Samson v tom, že USA si uvoľnujú ruky na boj s terorizmom, v ktorom ich Európania dostatočne nepodporili.
AUDIO: "Keďže USA kladú hlavnú bezpečnostnú prioritu budúcih rokov na boj proti terorizmu, sú pre USA spojenci ako Ruská federácia dôležitejší ako európski spojenci NATO. Z tohto hľadiska sa USA zrejme domnievajú, že rozšírenie NATO o sedem a možno aj deväť krajín už nebude ich záležitosťou, pretože NATO sa tak ako tak isto mení v politický klub."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|