Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       17. máj 2002 Spolupráca s NATO si vyžaduje prísne bezpečnostné previerky – nielen v Rumunsku Jaroslav Rozsíval Rumunská vláda tento týždeň oznámila, že podrobí bezpečnostným previerkam spravodajských dôstojníkov, ktorí by sa mohli dostať do kontaktu s tajnými materiálmi Severoatlantickej aliancie. Aliancia má totiž stále veľké výhrady voči bezpečnostným rizikám, ktoré v niektorých postkomunistických štátoch predstavujú najmä tí bývalí príslušníci tajnej polície, ktorí zastávajú významné pozície v spravodajských štruktúrach. Rumunsko sa najneskôr od konca minulého roka začalo výraznejšie hlásiť o slovo v prípade rozširovania Severoatlantickej aliancie. Napriek tomu, že táto post-komunistami ovládaná krajina patrí aj naďalej ku kandidátom na vstup do NATO s horšími východiskovými parametrami, jeho predstavitelia získali silnú podporu pri ašpiráciách na členstvo napríklad zo strany Francúzska. K citlivým bodom budúcej spolupráce krajiny s týmto obranným spoločenstvom je prístup k tajným informáciám a ich utajenie. Rumunská vláda prijala pred dvoma mesiacmi opatrenie, smerujúce k prísnejšiemu dodržiavaniu utajovania citlivých informácií – a to v snahe čo najskôr splniť podmienky vstupu do NATO. Osoba, ktorá bude v budúcnosti prichádzať do styku s tajnými materiálmi NATO, musí najprv obdržať tzv. bezpečnostný certifikát od Národného bezpečnostného úradu, ktorý pôsobí v rámci rumunského ministerstva zahraničných vecí. V tomto smere však nie je Rumunsko výnimkou. Česká republika, ktorá je platným členom NATO už od roku 1999, vzbudzuje u svojich amerických partnerov ešte stále určité bezpečnostné obavy. Až po nedávnej návšteve podpredsedu českej vlády Vladimíra Špidlu vo Washingtone sa Praha dočkala ochoty zo strany Spojených štátov ratifikovať dohodu o výmene tajných informácií o atómových zbraniach ATOMAL. Stalo sa tak až po tom, čo Špidla, ktorý je jedným z horúcich kandidátov na post budúceho českého premiéra, prisľúbil, že po budúcich voľbách už v štátnej správe nebude pôsobiť šéf poradcov premiéra Zemana Miroslav Šlouf, ani ďalší ľudia bez príslušnej bezpečnostnej previerky. Rumunsko si je však vedomé, že otázka dôveryhodnosti jej predstaviteľov z hľadiska utajovania citlivých informácií je základným predpokladom budúcej spolupráce krajiny s NATO. 19-členný blok demokratických štátov rozhodne o rozšírení svojich radov na novembrovom summite v Prahe. Tlačová predstaviteľka Aliancie Arianne Quentierová k tomu pre našu stanicu povedala: „Zaoberáme sa teraz tým, či má Rumunsko taký systém, ktorý zdieľa rovnaké demokratické hodnoty, ako my. Myslím si, že odpoveď sa dozviete v Prahe.“ Profesor Dennis Deletant, ktorý sa na londýnskej College Univerzite venuje problematike bývalej rumunskej tajnej služby Securitate, tvrdí, že obavy vyvolávajú najmä tí bývalí pracovníci tajnej polície, ktorí dnes pôsobia ako konzultanti rumunskej armády: „Na úrovni konzultantov sa obava časti Aliancie týka rizika, že tieto osoby by mohli využiť svoj vplyv pre dosiahnutie ekonomického, osobného zisku, pretože je prirodzené, že spravodajské služby sú si vedomé aj ekonomických možností, ktoré tu vznikajú. Spravodajcovia sú vždy prvými ľuďmi, ktorí vedia o ekonomických možnostiach - a v tejto oblasti Aliancia cíti, že môže dôjsť k zrážke medzi osobnými záujmami a ekonomickou situáciou a záujmom štátu.“ Faktom však je, že bývalí príslušníci Securitate zastávajú aj naďalej kľúčové pozície v rumunskom štáte. Napríklad poslanec vládnucej Sociálno-demokratickej strany Ristea Priboi sa minulý rok vzdal funkcie šéfa spravodajského výboru parlamentu kvôli jeho údajnej spolupráci s bývalou rumunskou tajnou službou, a to dokonca s oddelením, ktoré o.i. koordinovalo útok voči rozhlasovej stanici Slobodná Európa v roku 1981. Priboi je však naďalej poslancom rumunského zákonodarného zhromaždenia. Podľa rumunského novinára Cornela Ivanciuca sa jeho kolegom podarilo odhaliť deväť bývalých dôstojníkov Securitate, podieľajúcich sa na politických represiách, ktorí v súčasnosti zastávajú vysoké pozície vo vojenskej spravodajskej službe DGIA. Ivaniuč tvrdí, že vládne opatrenie na sprísnenie bezpečnostných previerok je nedostatočné: “Chceli sme viac: chceli sme vidieť dokument vo forme ultimáta, ktorý by jasne stanovil, či niekto kolaboroval, alebo nekolaboroval s komunistickou tajnou políciou.“ Podľa generála rumunskej vojenskej spravodajskej služby Gheorghea Rotara bolo už v rumunskej armáde preverených 53 tisíc osôb. Generál však neuviedol, koľkí z nich previerkami neprešli. Dodajme, že pred oveľa pálčivejším problémom stojí tento rok v súvislosti s nadchádzajúcim summitom Aliancie v Prahe česká vláda: Tá musí preveriť viac ako 3000 ľudí, ktorí sa počas pražského summitu budú pohybovať v blízkosti významných osôb. Napriek tomu, že v tomto prípade nejde o také náročné previerky, akým v súčasnosti čelí rumunská vláda, kapacita českých spravodajských služieb, schopných uskutočniť takú rozsiahlu bezpečnostnú previerku, je však v tomto smere obmedzená.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...