Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       23. máj 2002 Bush v Berlíne varoval spojencov pred neutíchajúcou hrozbou Gabriel Sedlák Americký prezident George Bush pricestoval včera na šesťdňovú cestu po Európe. Jeho prvou zastávkou bol pobyt v nemeckom Berlíne, odkiaľ ešte dnes odletí do Moskvy. Berlín, rok 1963. AUDIO: „Všetci slobodní ľudia kdekoľvek na svete sú občanmi Berlína a preto ja ako slobodný človek hrdo vyhlasujem: Som Berlínčan.“ Nezabudnuteľné, dnes už takmer 40 rokov staré slová amerického prezidenta Johna Kennedyho, vyslovené pred tisíckami obyvateľov Západného Berlína v čase komunistickej hrozby, sú dnes opäť a znova pripomínané. Dôvodom je súčasná návšteva úradujúceho prezidenta Spojených štátov Georgea Busha. Prijatie tohto muža v dnes už opäť nemeckej metropole však tentoraz nebolo zďaleka také vrúcne ako atmosféra, ktorá kedysi obklopovala Kennedyho. Na jednom z pútačov, ktorými v Berlíne Busha „vítali“ účastníci protiamerickej demonštrácie, bolo dokonca napísané: „Bush, ty nie si žiaden Berlínčan.“ Odporcovia Bushovej politiky mu vyčítajú všeličo od vojny proti terorizmu cez blízkovýchodnú politiku až po jeho ochranné opatrenia v oblasti obchodu či iný pohľad na ochranu životného prostredia. Samozrejme nie všetci Nemci nemôžu prísť Bushovi na meno. A že protiamericky naladení demonštranti nie sú v Nemecku vo väčšine, zdôraznila v predvečer Bushovho príletu aj tamojšia tlač. Šéf Bieleho domu si toho je vedomý a berlínske protestné zhromaždenia označil za známku dobrej demokracie. Jednou z tém, ktoré vniesli napätie do vzťahov medzi Washingtonom a európskymi metropolami, je tvrdší kurz Američanov voči irackému diktátorovi Saddámovi Husajnovi. Aj v súvislosti s režimami, akým je ten jeho, George Bush v Berlíne varoval Európanov pred hrozbami, ktorým čelia aj Spojené štáty. AUDIO: “Tí, ktorí sa snažia získať rakety a strašné zbrane, dôverne tiež poznajú mapu Európy. Táto hrozba nemôže byť ignorovaná. Trpezlivosťou, vytrvalosťou a rezolútnosťou porazíme nepriateľov slobody.“ Nepriateľom bola pred štyrmi desaťročiami, keď sa obyvateľom Berlína prihovoril Kennedy, Moskva a celý jej blok. Dnes sa očakáva, že súčasný americký prezident bude paradoxne vrúcnejšie vítaný v ruskej metropole ako na západe Európy. No napriek zblíženiu medzi americkým a ruským prezidentom, aj osobnému, zostávajú na linke Washington - Moskva niektoré otázky nezodpovedané. Jednou z nich je podozrenie, že Rusi dodávajú Iránu jadrové technológie, využiteľné na vývoj nukleárnej zbrane. George Bush, ktorý do tzv. „osi zla“ zaradil popri Iraku a Severnej Kórey aj práve Irán, dnes k očakávanej debate s ruským prezidentom Putinom na túto tému uviedol. AUDIO: „Na celú záležitosť sa môžete pozrieť aj tak, že keď dodávate Iránu výzbroj, ste zodpovední za získanie zbraní namierených na vás, preto by ste mali byť opatrní, ak máte niečo spoločného s krajinou ako je Irán. Táto krajina nie je transparentná, otvorená, je vedená skupinou extrémistov, ktorí podporujú teroristické aktivity, ktorí otvorene nenávidia nášho spoločného priateľa Izrael.“ George Bush okrem toho, že sa stretol s nemeckými politikmi, vystúpil aj v berlínskom Bundestagu. Vo svojej reči sa dotkol aj ďalšej z bezpečnostných otázok – očakávaného rozšírenia Severoatlantickej aliancie. AUDIO: „Rozšírenie NATO prinesie takisto rozšírenie bezpečnosti na tomto kontinente, osobitne pre krajiny, ktoré zažili v minulom storočí málo mieru a bezpečnosti. V tomto smere postupujeme veľmi obozretne. Teraz musíme konať rozhodne. S blížiacim sa summitom NATO v Prahe Amerika podporuje členstvo všetkých európskych demokracií, ktoré sú pripravené podieľať sa na zodpovednosti, ktorú NATO prináša.“ Jedným z horúcich kandidátov na členstvo v aliancii je aj Slovensko. Aj vzhľadom na dnešné slová Georgea Busha sa zdá, že pozvanie či nepozvanie Slovenska do NATO záleží iba na ňom samotnom, keďže nikto iný ako slovenskí voliči nemôže ovplyvniť to, či táto krajina bude európskou demokraciou, pripravenou podieľať sa na zodpovednosti, ktorú NATO prináša.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...