|
|
| |
|
Dnes je piatok, 29. august 2008 |

|
|

|
27. máj 2002
|
V utorok začne formálne pracovať Rada NATO–Rusko
|
Gabriel Sedlák
|
Po Nemecku, Rusku a Francúzsku navštívi americký prezident George Bush na záver svojej cesty po Európe Taliansko. Na vojenskej leteckej základni neďaleko Ríma sa zajtra spolu so zástupcami spojencov a ruským prezidentom Putinom zúčastní na formálnom vzniku tzv. Rady NATO-Rusko.
Podobne ako v Nemecku aj vo Francúzsku sprevádzajú návštevu amerického prezidenta protestné demonštrácie. A rovnako ako v Berlíne ani na francúzskej pôde sa George Bush nedal znechutiť. „Je viac toho, čo nás spája, než toho, čo nás rozdeľuje,“ konštatoval. A počas návštevy Normandie, kde si so svojím hostiteľom Jacquesom Chiracom uctili pamiatku Američanov, ktorí tam v roku 1944 padli v prvý deň vylodenia spojencov, Bush povedal.
AUDIO: “Je správne, že si pripomíname tých, ktorí sa obetovali, pretože my dnes bránime našu slobodu proti ľuďom, ktorí slobodu neznášajú. A to si vyžiada obete ako tie, ktoré priniesli naši predkovia. Ale môžem sľúbiť, že takéto obete sme pripravení priniesť. Pre dobro Ameriky a pre dobro Francúzska a v záujme slobody celého sveta.”
Minuloročný 11. september spôsobil aj to, že Západ pri obrane slobody ráta s Ruskom viac ako v predchádzajúcich rokoch. Odrazom tejto skutočnosti je vznik novej formy spolupráce Severoatlantickej aliancie a Ruska. Svojimi podpismi spečatia v utorok najvyšší predstavitelia 19 členských krajín aliancie a Ruska zrod tzv. Rady NATO-Rusko.
Takéto výnimočné rokovanie sa podpísalo pod nebývalé bezpečnostné opatrenia. 20 hláv štátov bude chrániť 15 tisíc vojakov, policajtov a hasičov, ktorí boli rozmiestnení na okolí druhej najväčšej vojenskej leteckej základne v Európe v Pratica di Mare, ležiacej asi 30 kilometrov na juh od Ríma. Ako uviedol Crispian Balmer z agentúry Reuters, počas zajtrajšieho summitu bude nad základňou uzavretý vzdušný priestor, ktorý budú chrániť stíhačky.
AUDIO: ”Toto všetko svedčí o tom, že talianske úrady sú skutočne veľmi nervózne z možnosti útoku.”
Po piatkovom podpise americko-ruskej dohody o znížení počtu jadrových zbraní podnikne šéf Kremľa Vladimír Putin ďalší krok smerom k integrácii Ruska do západných štruktúr. Vznik Rady NATO-Rusko by mal Moskve zabezpečiť (ako sa to v takýchto prípadoch hovorí) novú kvalitu vzájomných vzťahov.
Rada by mala byť fórom nielen pre konzultácie, ale aj na dosahovanie spoločných stanovísk a postupov v rôznych bezpečnostných otázkach. Predovšetkým v boji proti medzinárodnému terorizmu by mala mať Moskva rovnocenný hlas.
Analytici pripomínajú, že vznik tohto orgánu otupí kritický postoj Ruska k rozširovaniu aliancie, ktorá by do svojich radov mohla v Prahe na jeseň pozvať už aj tri pobaltské, ešte pred niekoľkými rokmi sovietske, štáty. Táto otázka prestane byť podľa analytika Micheala McFaula z kalifornskej Stanfordskej univezity onedlho témou.
AUDIO: „NATO s Bulharskom a Rumunskom podľa mňa nebude pre Rusov žiaden veľký problém. Myslím, že ruský odpor voči rozširovaniu aliancie vyšumí do stratena.“
Niektorí experti upozorňujú, že podobne ako doterajšia Stála zmiešaná rada NATO-Rusko ani nová forma spolupráce aliancie s Moskvou nemusí byť veľmi efektívna. Predovšetkým ak príde na pretras čosi podobné ako kosovská kríza z jari 1999, keď oboch partnerov rozdelilo rozhodnutie NATO bombardovať Juhosláviu. Analytik Michael McFaul varuje, že novú Radu môže ohroziť podobný konflikt záujmov, ktorým môže byť prípadná vojenská operácia proti Iraku.
AUDIO: “Budeme musieť sledovať, či táto „aliancia v dvadsiatich“ prežije vojenskú intervenciu do Iraku. To bude veľký test.“
V súvislosti s Bushovou návštevou Európy si komentátori všímali okrem iného aj jeho vrúcnejšie prijatie v Moskve než v západných metropolách. A hoci si nikto nerobí ilúzie o vzťahoch niektorých západoeurópskych politikov k Washingtonu, zdá sa, že skutočnými spojencami zostávajú Američania a európski členovia aliancie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|