Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       29. máj 2002 Slovenská republika je pripravená v oblasti ochrany utajovaných skutočností na vstup do NATO Marián Bednár V Bratislave sa dnes stretli riaditelia národných bezpečnostných úradov krajín V-4. Slovenskú republiku zastupoval Ján Mojžiš, Českú republiku Tomáš Kadlec, z Poľska prišiel zástupca riaditeľa poľského NBÚ Grzegorz Reszka a poradca riaditeľa maďarského NBÚ Barnabás Tapa. Informuje Marián Bednár Riaditeľ Národného bezpečnostného úradu SR Ján Mojžiš uviedol, že na rokovaní dominovali dve základné témy: pripravenosť Slovenskej republiky na vstup do NATO v oblasti ochrany utajovaných skutočností a spolupráca v oblasti personálnej a priemyselnej bezpečnosti. Šéf Národného bezpečnostného úradu Českej republiky Tomáš Kadlec uviedol, že podľa jeho názoru je Slovenská republika v oblasti ochrany utajovaných skutočností pripravená na vstup a spľňa všetky odborné kritériá. Zároveň Kadlec ocenil skutočnosť, že Slovensko je pri previerkach osôb na tom lepšie ako Česká republika, ktorá nestihla pred vstupom do aliancie preveriť dostatočný počet osôb: AUDIO: "Slovenská republika je v trošku inom postavení ako bola Česká republika v roku 1998. U vás je pre NBÚ jedna výhoda. Vy ste mali už zákon z roku 1996, korý riešil oblasť personálnych previerok a tie osvedčenia majú platnosť aj podľa nového zákona. A tu je druhý aspekt, ten váš zákon bol prijatý v dostatočnom čase pred vstupom do NATO." V tejto súvislosti riaditeľ slovenského NBÚ konštatoval, že v súčasnosti úrad eviduje 1084 žiadostí o previerky osôb, z ktorých vyše 250 už uzavreli. Zároveň však Ján Mojžiš upozornil, že po obdržaní pozvánky do NATO by malo byť už preverených 1500 až 2000 osôb, ktoré sa budú môcť oboznamovať s utajovanými skutočnosťami: AUDIO: "V dosiaľ vydaných certifikátov NATO v pôsobnosti MV v tejto oblasti bolo ich vydaných 1800, to znamená, že je to asi taká skupina ľudí o ktorej sa predpokladá, že budú potrebovať previerky NATO aj v budúcnosti. My predpokladáme 1500 až 2000 občanov SR bude potrebovať novú previerku na to, aby mohli spľnať partnerskú úlohu." Na rozdiel od personálneho preverovania oveľa dramatickejšia situácia je v oblasti preverovania právnických osôb, kde eviduje NBÚ iba 35 žiadostí. Problém v liknavosti celého procesu vidí riaditeľ NBÚ Mojžiš v tom, že štátni úradníci nie sú schopní predložiť kompletné žiadosti na preverenie. V súvislosti s novelou zákona o utajovaných skutočnostiach sa šéf NBÚ prihovára presunúť kompetenciu podávania žiadostí o preverenie priamo na firmy a tým ju odobrať štátnym úradníkom, podobne ako je to aj v Čechách. Tým sa zároveň zamedzí štátnym úradníkom aby preferovali len niektoré firmy a tým sa stransparentní celé výberové konanie. Za tento krok sa prihovoril aj šéf českého NBÚ Tomáš Kadlec: AUDIO: "Nič menej by som sa chcel prihovoriť, aby vaši poslanci takto tú právnu úpravu znovelizovali. Myslím, že by to bolo vhodnejšie." Predstavitelia národných bezpečnostných úradov sa zhodli aj na otázke právneho rámca, do ktorého by mal spadať okruh preverovaných osôb. Čisto z odborného pohľadu sú skôr za čo najužší okruh osôb, ktoré sa nemusia podrobiť previerkam. Zároveň však upozornili, že ide predovšetkým o rozhodnutie politické. Na rozdiel od západných krajín je ich postavenie špecifické i v tom, že musia preveriť ľudí, ktorí zastávajú významné posty či už v politickej alebo podnikateľskej sfére dlhší čas, čo môže vyvolať odpor. Hovorí Ján Mojžiš: AUDIO: "Je to špecifická situácia, keď NBÚ ktorejkoľvek krajine preveruje ľudí, ktorí sú už vo funkciách. Tým pádom, a to predpokladám aj u nás v SR, dôjde k desiatkam krízových situácií ohľadne dôveryhodnosti rozhodnutia NBÚ. Hlavne keď narazíme na osoby, ktoré disponujú určitým mediálnym alebo ekonomickým alebo politickým pozadím." Predstavitelia bezpečnostných úradov krajín visegrádskej skupiny sa dohodli aj na koordinácii preverovacích postupov tých prípadov, ak osoby pracujú a žijú vo viacerých krajinách. Ján Mojžiš: AUDIO: "Po vstupe do NATO prichádza inštitút zmluvy medzi členskými krajinami NATO, kde členské krajiny sú povinné vzájomne si poskytovať tieto informácie."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...