Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       4. jún 2002 Otázniky nad členstvom SR v NATO a EÚ zostanú aj po voľbách Milan Žitný Prezident Výboru USA pre NATO Bruce Jackson upozornil minulý týždeň na svojom prednáškovom turné po Slovensku, že rozhodnutie o rozšírení NATO na pražskom summite ešte nebude automaticky znamenať aj prijatie pozvaných kandidátov za členov. Proces ratifikácie v devätnástich súčasných členských krajinách bude podľa Jacksona trvať 18 až 24 mesiacov. Za toto obdobie bude ešte stále čas na zastavenie prijímacieho procesu v prípade, ak pozvaný kandidát nebude dodržiavať stanovené kritériá na členstvo, prípadne ak v pozývanej krajine dôjde k takej vnútornej destabilizácii, alebo zmene politického kurzu, ktoré by ohrozovali funkčnosť NATO. Jackson tiež upozrnil, že ak sa kandidát nestane členom NATO, nemôže rátať ani s členstvom v Európskej únii. Veľvyslanec USA Ronald Weiser včera zopakoval, že USA sa ešte nerozhodli, koho na pražskom summite podporia a rozhodnú sa až v termíne, ktorý bude čo najbližšie k tomuto summitu až po parlamentných voľbách na Slovensku a následnom zostavení vlády. Vláda a Kongres USA dávajú najavo svoje znepokojenie zo situácie na Slovensku, pretože stále nie je jasné, aká vláda vzíde zo septembrových parlamentných volieb. Základným problémom, ktorým sa Slovensko odlišuje od iných kandidátskych krajín, je veľmi zlá skúsenosť krajín EÚ a NATO s politikou HZDS a jeho predsedu Vladimíra Mečiara z minulých volebných období, kedy boli na Slovensku zneužívané štátne inštitúcie na politické ciele HZDS a jeho predsedu. V súčasnosti pretrvávajú obavy, že v budúcej vládnej koalícii sa objavia v určitej forme aj predstavitelia HZDS - túto líniu prezentuje opakovane predseda Smeru Robert Fico. Stredopravé politické strany, ktoré v súčasnosti pôsobia vo vládnej koalícii, nedokázali zasa prekonať vzájomné antipatie a nevytvorili predvolebnú koalíciu, ktorá by im vytvorila lepšiu pozíciu vo voľbách a po nich. A tento moment je pre EÚ a NATO znepokojujúci, pretože signalizuje skoré problémy pri kreovaní vládnej koalície a funkčnosti vlády na ďalšie štyri roky. "Slovenská politická scéna je veľmi rozdrobená," komentoval túto situáciu Bruce Jackson pre Slobodnú Európu. Podľa Jacksona je tu naviac ešte ďalší rizikový ukazovateľ - priepasť medzi voličmi - stúpencami členstva SR v NATO a súčasnými vládnymi stranami. "Ak 60 percent voličov na Slovensku podporuje vstup do NATO, ale zároveň týchto 60% už nepodporuje vládne strany, ktoré priviedli Slovensko až pred bránu aliancie, niečo tu nie je v poriadku," konštatoval Jackson. Obavy USA, ktoré americký veľvyslanec Weiser tlmočil včera prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi pred jeho návštevou Washingtonu, či bude Slovensko schopné vytvoriť prodemokratickú vládu a či dostane pozvánku do NATO, zrejme nerozptýli ani prezident Schuster po rozhovore s prezidentom USA Georgeom W.Bushom. Garancie za demokratický vývoj po voľbách môže dať len nová prodemokratická vláda a o nej rozhodnú až výsledky volieb. Prezident môže vo svojej právomoci urobiť len jedno - poveriť zostavením vlády zodpovednejšieho politika, než je Mečiar. Korunný princ na funkciu budúceho premiéra Robert Fico však tiež nedáva jasné odpovede na základnú otázku, pretože stále sa nerozlúčil s myšlienkou, že vezme do vysokých štátnych funkcií aj niektorých reprezentantov z HZDS. V sobotu odletí do USA aj predseda KDH Pavol Hrušovský, kde by sa mal ako predseda strany, ktorá je členom Európskej demokratickej únie, stretnúť s prezidentom Georgeom Bushom. Aj tento rozhovor treba zaradiť medzi tie, ktoré majú pomôcť Washingtonu nájsť odpovede na kľúčové otázky povolebného vývoja na Slovensku. Ale Hrušovský bude tiež sotva môcť dať jasné záruky, že po voľbách bude na Slovensku pokračovať taký typ vlády, aký sa osvedčil v posledných štyroch rokoch, pretože predseda KDH môže hovoriť iba za svojich 6 až 7 percent voličov. Otázniky nad Slovenskom teda zrejme zostanú visieť ešte aj určitý čas po voľbách a členstvá v NATO a EÚ s nimi. Vo verejnosti silnejú názory, že západné štáty neprimerane zasahujú do vnútorných záležitostí Slovenska. Aj táto správa má negatívny náboj a neprispeje k zlepšeniu súčasných, nie príliš priaznivých pozícií krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...