Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       6. jún 2002 V kauze zavlečenia víťazí zatiaľ Lexa, prehráva šanca na členstvo v NATO Milan Žitný Potvrdenie právoplatnosti zastavenia trestného stíhania bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu za trestný čin zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny bude mať dohru na Najvyššom súde SR. Voči rozhodnutiu bratislavského krajského súdu, ktorý včera potvrdil postup Okresného súdu Bratislava III v tejto kauze, sa odvolá generálny prokurátor Milan Hanzel. Generálna prokuratúra sa opiera o nález Ústavného súdu SR z roku 2000, v ktorom jeho senát pod vedením sudcu Jána Drgonca konštatoval, že druhá amnestia, udelená za trestný čin zavlečenia v júli 1998 zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom, je neplatná, pretože už jednu amnestiu na tento trestný skutok vydal začiatkom marca 1998. Prvá amnestia sa však vzťahovala iba na trestné skutky, ktoré súviseli s oznámením o spáchaní trestného činu zavlečenia, nie na samotný trestný čin zavlečenia. Mečiar si zjavne dodatočne uvedomil svoju chybu a udelil druhú amnestiu už na samotný skutok zavlečenia o tri mesiace neskôr. Ak má ale Generálna prokuratúra SR pravdu vo svojej analýze, prečo sa potom súdy neriadia príslušným nálezom Ústavného súdu SR tak, ako generálny prokurátor? Odpoveď je jednoduchá - v roku 2000 vydal iný senát Ústavného súdu SR pod vedením sudcu Šafárika ďalší nález v kauze zavlečenia na základe sťažnosti bývalého námestníka SIS Jaroslava Svěchotu, ktorý sa na zavlečení tiež podieľal. Šafárikov senát ÚS SR konštatoval, že pre udelené amnestie nemožno nikoho z obvinených stíhať. Súdy si vybrali tento nález a ignorujú nález Drgoncovho senátu, ktorým zamietol sťažnosť Ivana Lexu. V situácii, keď existujú dve rôzne amnestie na ten istý trestný čin a dva odlišné nálezy ústavného súdu k nemu, nezostáva nič iné, než urobiť v nich poriadok. Kresťanskodemokratické hnutie opakovane podáva návrh ústavného zákona s odvolaním sa na rezolúciu OSN, ktorá hovorí, že nemožno amnestovať trestný čin únosu. Ústavný zákon by Mečiarove amnestie zrušil, doteraz ale presadeniu tohto návrhu bránili koaliční poslanci za SDĽ. Ústavný zákon potrebuje podporu minimálne 90 hlasov a aj keď práve teraz prešiel posledný návrh zákona KDH do druhého čítania, nad jeho osudom visí otáznik, či sa nájde potrebný počet poslancov. Prípad Mečiarových amnestií zostáva aj jednou z prekážok pre členstvo Slovenska v NATO. Ak HZDS vyhlasuje svoju podporu členstvu a zároveň je proti zrušeniu amnestií, výsledok môže byť len jeden - Kongres USA bude sotva môcť podporiť členstvo Slovenska v aliancii. Aj pre tento, takmer už zabudnutý dôvod je počuť z Washingtonu slová o možnom odklade rozhodnutia v prípade Slovenska. Vláda USA odsúdila v marci 1998 bezprostredne po prvej Mečiarove amnestii tento akt ako "ďalšiu vážnu prekážku vláde zákona a ústavy". Vtedajší hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí James Foley uviedol, že ide o bránenie vyjasneniu vážneho politického zločinu, umožňuje ďalšie zneužívania zákona a ústavy a je v rozpore s princípmi právneho štátu. Tento rozpor doteraz nebol odstránený, ale súčasná situácia v HZDS by mohla pomôcť presadiť ústavný zákon v parlamente. Mnohí terajší poslanci za HZDS na kandidátke nebudú. Ak im predseda HZDS už nedôveruje, po nominačnom sneme 7.júla budú mať aj oni jedinečnú príležitosť vysloviť mu nedôveru tým, že zahlasujú za ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil. Okrem vnútrostraníckej zmeny by tým prispeli aj k zahraničnopolitickému posunu - šanca na členstvo v NATO by sa nepochybne výrazne zvýšila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...