Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       10. jún 2002 Návšteva slovenského prezidenta v USA potvrdzuje veľmi dobré slovensko-americké vzťahy Marián Bednár Prijatie slovenského prezidenta Rudolfa Schustera v Bielom dome, kde mal možnosť zotrvať v tridsaťminútovom rozhovore s Georgom Bushom možno považovať za jednu z najvýznamnejších udalostí slovenskej diplomacie. Nie je žiadnym tajomstvom, že slovensko - americké vzťahy mali aj svoje kľukaté chodníčky. Stačí si spomenúť na vládnutie predchádzajúcej koalície, ktorá ústami vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara sústavne urážala veľvyslanca USA, ktorý v tom čase pôsobil na Slovensku, za jeho kritické vyjadrenia k dodržiavaniu ľudských práv. Nástupom Dzurindovej garnitúry sa slovensko - americké vzťahy radikálne zmenili. Návrat k rešpektovaniu demokratických princípov znamenalo aj zásadný obrat postoja Washingtonu k Bratislave. Tesná spolupráca medzi obidvoma krajinami sa razante začala rozvíjať vo všetkých oblastiach. Nie je žiadnym tajomstvom, že vojenskí experti z USA sa v podstatnej miere podieľali na reforme Armády SR, ktorej priebeh bol oceňovaný aj počas prezidentovej návštevy vo Washingtone. Vzájomná dôvera sa prejavila aj v ekonomickej oblasti, čo potvrdil aj vstup ekonomického giganta US Steel do Rezešom rozvrátených VSŽ Košice. V zahraničnopolitickej oblasti Dzurindov kabinet počas vojnových kríz na Balkáne dal jasne najavo, že stojí na strane obrany ľudských práv a princípov demokracie. Stačí spomenúť otvorenie vzdušného priestoru lietadlám NATO v čase Kosovskej krízy, okamžitá podpora a ponuka pomoci protiteroristickej koalícii po útoku na USA, ako i známy Dzurindov maratón v New Yorku, ktorým symbolicky vyjadril podporu Američanom. Zahraničnopolitickí analytici sa zhodujú, že nikdy neboli slovensko-americké vzťahy také pevné, ako počas posledných štyroch rokov. Hovorí analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Pavol Lukáč: AUDIO: "Myslím si, že slovensko - americké vzťahy do vzniku Slovenskej republiky v 93 sú kvalitatívne na najvyššom stupni rozvoja, to sa týka jednak vojenskej, politickej a ekonomickej spolupráce. Samozrejme je tam ešte veľa možností ako to intenzifikovať, ale vo všeobecnosti by som to pomenoval ako vzťahy veľmi dobré." V danom kontexte priateľských slovensko - amerických vzťahov možno považovať stretnutie Rudolfa Schustera s Georgom Bushom za potvrdenie tejto tesnej partnerskej spolupráce na úrovni hláv štátov. Najmä, ak slovenský prezident neprišiel do Bieleho domu s prázdnymi rukami. Je totiž známe, že tesne pred odchodom prezidenta do USA, Dzurindov kabinet schválil návrh na vyslanie jednotky ženistov do Afganistanu, čím sa Slovensko k protiteroristickej koalícii vedenej USA nepripojilo len verbálne. Z hľadiska ašpirácií SR na vstup do NATO stretnutie oboch prezidentov v Bielom dome má obrovský zahraničnopolitický význam. Hovorí Pavol Lukáč: AUDIO: "Je to prvý slovenský prezident, ktorý bol prijatý na oficiálnej návšteve v Bielom dome. Túto návštevu treba vnímať v kontexte pred voľbami a pred rozširovaním NATO. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani sprievod prezidenta Schustera, ktorému sa dostalo pôct zodpovedajúcich členským krajinám NATO." Posolstvá, ktoré zazneli na stretnutí oboch prezidentov hodnotí Pavol Lukáč takto: AUDIO: "Samozrejme sú tam jasné slabiny, na ktoré boli upozornení. A nie je to len otázka kontinuity a kredibility istých politických strán a osobností, ale aj otázky korupcie a americká angažovanosť sa prejavuje aj v súvislosti s NBÚ. Otázka dôvery a nedôvery v isté kádre po vstupe SR do NATO." Návštevu prezidenta Schustera možno teda vnímať ako zavŕšenie predvstupových snažení SR do NATO. Prezident Rudolf Schuster vo Washingtone deklaroval pripravenosť urobiť všetko preto, aby vstup SR do NATO a EÚ nebol ohrozený. Hovorí analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Pavol Lukáč: AUDIO: "Tam išlo o viac o symbolickú návštevu, že prezident Bush už si spojil krajinu s nejakým konkrétnym človekom s nejakými ľuďmi. Zároveň prezident Schuster nemal žiadne nejaké argumenty, ktoré by prezidenta Busha ukľudnili okrem toho, že je človekom na strane viac hodnotenej kontinuity než politickej, a že mu na tom záleží."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...