Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       3. september 2002 Seminár o Slovensku a NATO: Pozitívna bilancia obdobia 1998 až 2002, pozitívne predpoklady vývoja po voľbách Milan Žitný Na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) sa dnes uskutočnil v spolupráci s washingtonským Centrom pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) seminár o príprave vstupu Slovenska do NATO. Závery seminára Vám teraz priblíži Milan Žitný. Cieľom bolo zhodnotiť prípravu SR na vstup do NATO krátko pred novembrovým summitom aliancie v Prahe. Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Rastislav Káčer pri bilancovaní volebného obdobia 1998-2002 zhrnul výsledky konštatovaním, že Slovenská republika dosiahla v oblasti prípravy ozbrojených síl na členstvo v aliancii pokrok, ktorý celkom určite nebude krajinu handicapovať na pražskom summite NATO v novembri tohto roka. V analýze predvolebných programov politických strán na Slovensku sa účastníci seminára zaoberali otázkou, či skutočne existujú možnosti vzniku takej vlády po parlamentných voľbách, ktorá by mohla zmeniť politické priority súčasnej vlády, alebo by mohla robiť nejakú alternatívnu politiku. Podľa analytika SFPA Iva Samsona účastníci seminára prišli k záveru, že takáto alternatívna politika na Slovensku už neexistuje: AUDIO: "V podstate je tu konsenzus všetkých strán, že po zostavení vlády sa táto vláda bude zasadzovať za vstup do NATO a zrejme to bude vláda, ktorá bude dôveryhodná, pretože, aspoň to tak vyzerá - to už je moja špekulácia, tu treba počkať do volieb - v tejto vláde nebude HZDS a SNS." Slovensko bude mať po rozšírení NATO príležitosť prispieť k bezpečnosti v regióne výraznejšou mierou, aj keď už doteraz poskytovalo aliancii v mnohých oblastiach pomoc nad rámec kandidátskej krajiny, konštatovali analytici počas seminára. Hovorí predstaviteľ washigtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) a riaditeľ jeho streodeurópskeho programu Janusz Bugajski: AUDIO: "(Slovakia has already contributed...) Slovensko už prispelo do mnohých aktivít NATO, čiastočne spomeňme Bosnu a Kosovo, ale tiež možnosť preletov vojenských lietadiel USA. Myslím si, že členstvom Slovenska v NATO sa dosiahne oveľa lepšia integrácia vojenských štruktúr, čo je nespornou výhodou, ktorú krajina získa. V nevojenskej oblasti môže ísť o príspevok Slovenska do vývoja politiky NATO smerom na východ, v spolupráci s Poľskom a Maďarskom voči Ukrajine, vrátane vytvárania pozitívneho vplyvu na jej záujem o členstvo v NATO v budúcnosti. Východná politika sa týka aj Bieloruska a myslím si, že je oveľa lepšie, ak viacero krajín v tomto regióne bude prispievať k zmene situácie v tomto smere. Podobne možno hovoriť aj o Balkáne, kde ide nielen o prispievanie do vojenskej, ale aj do politickej sféry a iných druhov činností, kde môže Slovensko prispievať." Seminár sa zaoberal aj politickým dianím v období medzi septembrovými parlamentnými voľbami na Slovensku a novembrovým summitom NATO v Prahe. Očakáva sa, že počas týchto niekoľkých týždňov vznikne nová slovenská vláda, ktorá bude schopná vyslať čo najskôr signál do Prahy, že je dôveryhodným spojencom pre členstvo v NATO. Janusz Bugajski považuje toto obdobie za veľmi dôležité: AUDIO: "(We expect the coalition government to be form...) Očakávame vznik koaličnej vlády, ktorá bude prinajmenšom pokračovať v zahraničnej politike predchádzajúcej vlády. Toto bude veľmi dôležitý signál pre Senát Kongresu a pre Washington vo všeobecnosti, že tu bude kontinuita bez rizika návratu Slovenska k menej proatlantickému a menej proeurópskemu prístupu." Seminár sa tiež zaoberal vzťahmi medzi USA a Európskou úniou. Tu sa od nových členov NATO tiež očakáva, že budú prispievať k obrusovaniu hrán v transatlantickom priestore. Ako poznamenal Ivo Samson, analytici sa v diskusii zhodli na názore, že neexistuje podmieňovanie členstva v únii členstvom v aliancii. Výnimkou môžu byť iba tzv. kodanské kritériá, obsahujúce politické podmienky členstva v EÚ, ktoré sú prakticky totožné s politickými kritériami členstva v NATO, čiže ak určitá kandidátska krajina nespĺna tieto kritériá, nemôže sa stať členom ani NATO, ani EÚ. Tento prípad by sa týkal aj Slovenska, ak by po voľbách vznikla vláda s účasťou politických strán, ktoré v minulosti tieto kritériá nedodržiavali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...