Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. september 2002 Experti Senátu USA odporúčajú pozvať Slovensko za člena NATO Jana Pankovčínová Experti amerického senátu vypracovali správu, ktorá odporúča rozšíriť Severoatlantickú alianciu o sedem členov, vrátane Slovenska. O ďalších súvislostiach tohto odporúčania pred novembrovým summitom aliancie v Prahe už hovorí Jana Pankovčínová. Americkí experti zahraničného výboru Senátu zahrnuli Slovensko medzi skupinu najpripravenejších siedmych kandidátov na vstup do NATO spolu so Slovinskom, Lotyšskom, Litvou, Estónskom, Bulharskom a Rumunskom. A hoci experti pomenovali aj isté obavy z toho, že nie všetci kandidáti sú okamžite pripravení posilniť vojenskú silu aliancie a existujú medzi nimi viaceré rozdiely, pre slovenskú politickú reprezentáciu i verejnosť je správa signálom, že krajina v novembri v Prahe pozvánku do aliancie takmer s istotou získa. Jedna z hlavných zahraničnopolitických priorít krajiny by tak mohla byť po dlhom čase naplnená. Možné pozvanie Slovenska indikuje aj skutočnosť, že členské štáty NATO upustili od usporiadania októbrovej schôdzky ministrov zahraničných vecí, na ktorej sa mala prerokovať aj podpora jednotlivým kandidátom. V súvislosti so Slovenskom to môže znamenať aj to, že sa aliancia neobáva výsledkov budúcotýždňových parlamentných volieb a zloženia novej vlády na Slovensku. Správu expertov amerického senátu vníma kladne aj predseda parlamentného výboru pre európsku integráciu a člen slovenskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO František Šebej. Na našu otázku, či ide o ďalší krôčik pre členstvo Slovenska, Šebej odpovedal kladne a dodal: AUDIO: "Teraz sa zdá, že naozaj existuje vysoká pravdepodobnosť, že Američania, ale aj iné členské štáty Aliancie, sa postavia za pozvanie Slovenska.“ Šebej ale na druhej strane pripomenul, že aj v štruktúrach amerického Senátu už raz Slovensko na prahu Severoatlantickej aliancie stálo. V rokoch 1994 a 95 sa ocitlo spolu s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom v skupine krajín, s ktorými senátori pre rozšírenie NATO rátali. Vnútropolitický vývoj na Slovensku pod vedením Vladimíra Mečiara a jeho hnutia však napokon viedol v roku 1997 k rozhodnutiu aliancie Slovensko, na rozdiel od svojich susedov, z integračného procesu vylúčiť. Aj v tejto súvislosti treba preto zdôrazniť isté obavy, ktoré včera americkí experti na adresu Slovenska diplomaticky vyjadrili. Za riziko totiž naďalej považujú možnosť navrátenia autoritatívneho vodcu Vladimíra Mečiara k moci po budúcotýždňových parlamentných voľbách. František Šebej toto upozornenie vníma a dodáva: AUDIO: „Treba si uvedomiť, že Senát príde k slovu až v procese ratifikácie, tzn. že po podpise zmluvy, po prístupových rokovaniach, niekedy v priebehu budúceho roku a tam už bude jasné, akú vládu má Slovensko.“ Šebej nepredpokladá, že by sa expremiér mohol k moci vrátiť a zdôraznil, že ak by sa tak stalo, tak by Slovensko ani nemohlo pozvánku v novembri očakávať. Vráťme sa ešte k správe expertov, podľa ktorých kandidátske krajiny predstavujú pre NATO „vojenské i politické výzvy“. Nie každý kandidát totiž prispeje rovnakým dielom k zabezpečeniu vojenskej sily aliancie. František Šebej vidí tieto rozdiely nasledovne: AUDIO: „V prípade povedzme Slovinska - tam je problém s veľmi nízkou verejnou podporou pre vstup do aliancie. Lotyšsko má veľmi veľkú ruskú menšinu a malo teda problém so zachovávaním práv menšín, ale aj samozrejme ruská menšina predstavuje isté riziko vo vzťahu k Rusku. Bulharsko a Rumunsko zase trošku zaostávajú v hospodárskom vývoji, v reforme armády, ale aj vo vývoji politických inštitúcií, tam je ešte veľká rezerva.“ Ďalším problematickým okruhom je miera financovania armády v jednotlivých kandidátskych krajinách. Podľa Šebeja by ale práve Slovensko v tejto sfére nemuselo mať problémy: AUDIO: „Slovensko, zdá sa, zatiaľ proste sa správa k spokojnosti expertov, prinajmenej pri centrále NATO v Bruseli. Vydávame na obranu 1,89 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a existuje deklarovaný úmysel tých relevantných politických strán, ktoré pravdepodobne budú aj v budúcej vládnej koalícii, udržať výdavky na tejto úrovni, prípadne ich zvýšiť na úroveň 2 percentá.“ Šebej však zároveň upozornil, že napríklad aj niektorí „starí členovia“ aliancie, ako je Belgicko či Nemecko, dramaticky za posledné desaťročie znížili výdavky na obranu až na úroveň 1,1 či 1,2 percenta hrubého domáceho produktu. Inými slovami, čo sa týka financovania svojej armády, Slovensko podľa Šebeja už dnes za členmi aliancie nijako nezaostáva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...