Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       16. september 2002 Slovenské vojenské jednotky sa budú angažovať najmä v misiách pod vedením NATO Marián Bednár Účasť príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v mierových operáciách je na diplomatických fórach vysoko hodnotená. Vo vnútri armády však zaznievajú hlasy, že dlhodbo je účasť v takomto rozsahu neudržateľná. Viac už hovorí Marián Bednár. Ochota slovenskej vlády nasadzovať príslušníkov ozbrojených síl pri stabilizácii problematických regiónov v zahraničí demonštruje pripravenosť krajiny hrať aktívnu úlohu na medzinárodnej politickej scéne. Zároveň tým krajina dáva najavo, ako budúci člen NATO je pripravená zúčastnovať sa na mierových operáciách, ktoré aliancia realizuje. Bez ohľadu na skutočnosť, že na zahraničnopolitickom poli žne vláda a vedenie rezortu za túto svoju aktivitu uznanie, experti upozorňujú, že takýto stav je z finančného hľadiska dlhodobo neudržateľný. Často sa spomína tiež argument, že slovenská angažovanosť, čo do počtu vyslaných vojakov, vysoko prevyšuje Bulharsko, Česko aj Maďarsko s dvojnásobným počtom obyvateľov, či dokonca štvornásobne väčšie Rumunsko. V tejto súvislosti sa dokonca ozývajú hlasy, ktoré žiadajú zredukovať súčasných sedem slovenských misií na dve alebo tri. Hovorí minister obrany Jozef Stank: AUDIO: "Pretože dnešný stav 780 vojakov považujeme za naplnený, je to stav, ktorý je relatívne najvyšší z okolitých krajín. My nepredpokladáme nejaké zvyšovanie tohto stavu, ale zmenu urobíme tak, že prehodnotíme naše kontingenty v OSN." Minister Stank však zdôraznil, že sa uvažuje o posilnení slovenskej vojenskej účasti najmä v mierových operáciách NATO: AUDIO: "V súvislosti s tým, že očakávame pozvánku do aliancie na pražskom summite, tak pravdepodobne bude aj vo väzbe na túto skutočnosť potrebné, aby sme naše mierové sily viac orientovali do mierových operácií aliancie. Viete, že z tých 780 ľudí v mierových operáciách aliancie sú zatiaľ vojaci v Kosove, v Bosne a Hercegovine a určite tam patrí aj operácia Trvalá sloboda v Afganistane. Všetky ostatné sú financované organizáciou OSN." Pre nasadenie do operácií pod hlavičnou NATO by mala byť využívaná v prvom rade brigáda krajín V-4. Jozef Stank: AUDIO: "K tomu si myslím, že perspektívne poslúži predovšetkým brigáda, ktorú budujeme a ktorej veliteľstvo a štáb je v Topoľčanoch a brigáda poľsko-česko-slovenská. Tá má ten cieľ, je konštruovaná na to, aby mohla operovať v mierových misiách pod hlavičkou NATO. Čiže to je perspektívne riešenie." Čo sa týka finančného zabezpečenia mierových operácii NATO,v ktorých sa zúčastňujú aj slovenskí vojaci, náčelník generálneho štábu ozbrojených síl SR Milan Cerovský uviedol tieto čísla: AUDIO: "Misia KFOR nás stojí ročne v rozsahu 100 až 150 miliónov. Misia v Afganistane nás stojí 100 miliónov a misia v Bosne okolo 30 až 40 miliónov." Rezort obrany počíta s tým, že z jeho rozpočtovej kapitoly by na udržanie týchto misií mala ísť ročne 1 miliarda korún. Milan Cerovský: AUDIO: "V modeli 2010 kalkulujeme ročne s nákladmi na misie v rozsahu pol až jeden a pol miliardy korún." Financovanie uvedených troch misí pod vedením NATO však podľa Cerovského neprekračuje hornú hranicu stanoveného rozpočtu, tak ako o nej hovorí Model reformy ozbrojených síl 2010: AUDIO: "Ešte máme stále akúsi rezervu, aby sme aj finančne tieto misie pokryli. Vzhľadom na počet ľudí, čiže Kosovo 100 ľudí, Afganistan 40 ľudí a Bosna 30 ľudí, máme možnosť ľudských zdrojov, aby sme tieto misie ešte rozšírili pod velením NATO." Bez ohľadu na to, na ministerstve obrany bude v týchto dňoch dokončená expertná štúdia, ktorá navrhne nový systém slovenskej vojenskej angažovanosti v zahraničí. O jej priamej realizácii do života však rozhodne až nový minister obrany.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...