|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 7. september 2008 |

|
|

|
24. september 2002
|
Posledná schôdzka NATO pred pražským summitom
|
Miroslav Neoveský
|
Dvojdňové zasadanie ministrov obrany členských krajín NATO, ktoré sa dnes začalo vo Varšave, má veľmi bohatý program. Témou bude nielen plánované rozšírenie aliancie, ale aj nové definovanie jej poslania v ére po skončení Studenej vojny aj so zreteľom na nové hrozby, ktorým svet musí čeliť. Hovorí Miroslav Neoveský.
Iba v piatok minulý týždeň vydala administratíva prezidenta Busha súhrnnú správu o svojej zahraničnej politike a obrannej stratégii. Dokument v podstate načrtáva novú, agresívnejšiu zahraničnú politiku, zameranú na boj proti hrozbám terorizmu. Doktríny éry Studenej vojny, ako boli odstrašenie a „containment“ patria minulosti. Aj v súvislosti s vyhláseným cieľom Washingtonu zvrhnúť iracký režim Saddáma Husajna ich nahradila doktrína preventívnych vojenských zásahov proti teroristickým skupinám práve tak, ako proti štátom, ktoré by podporili plánované teroristické útoky proti Spojeným štátom.
Zo všetkých 19-tich hláv štátov a šéfov vlád členských krajín aliancie jediný Tony Blair sa jednoznačne postavil na stranu Bushovej vlády v otázke potreby vojenského zásahu proti Saddámovmu režimu v Iraku. Dnes mal veľmi jasný a jednoznačný prejav na túto tému v britskom parlamente a zároveň aj uverejnil nové fakty o irackom programe vývoja a plánoch použitia zbraní hromadného ničenia. V úplnom protiklade s postojom nemeckého kancelára Schrődera, ktorý odmieta akúkoľvek vojenskú akciu proti Iraku a tento postoj nezmenil ani po svojom nedeľňajšom znovuzvolení.
Výroky kancelára Schroedera v predvolebnej kampani poriadne zakalili americko-nemecké vzťahy a správu o jeho znovuzvolení tiež neprijali vo Washingtone práve s nadšením. Ukázalo sa to aj v predvečer konferencie ministrov obrany NATO vo Varšave, keď sa Donald Rumsfeld odmietol zísť so svojím nemeckým náprotivkom. O zmierenie Washingtonu a Berlína sa možno pokúsi Londýn – kancelár Schrőder sa už dnes večer vybral na stretnutie s britský premiérom Blairom.
V ére po skončení Studenej vojny sa NATO ocitlo v súčasnosti na rázcestí. Vyplynulo to aj z otváracieho prejavu generálneho tajomníka aliancie Georgea Robertsona, keď povedal, že NATO musí byť pripravené chrániť svojich občanov pred kriminálnymi teroristami a kriminálnymi štátmi, osobitne ak sú vyzbrojení zbraňami hromadného ničenia.
Napriek tomu, že administratíva prezidenta Busha sa usiluje o získanie širšej medzinárodnej podpory pre prípadný vojenský zásah v Iraku, osobitne Bezpečnostnej rady, tak americký minister obrany nemá v úmysle začať v NATO presvedčovaciu kampaň. Aj keď už na ceste lietadlom do Varšavy Donald Rumsfeld novinárom povedal:
AUDIO
„Veľvyslancov krajín NATO sme podrobne informovali v Pentagone. Budeme však diskutovať o súvislostiach medzi zbraňami hromadného ničenia a teroristami, teroristickými štátmi a sieťami, vrátane Iraku.“
Záverom vari ešte možno podotknúť, že popri otázkach rozšírenia aliancie o sedem kandidátov, medzi nimi aj o Slovensko, budú ministri obrany členských krajín diskutovať aj o návrhu Pentagonu na vytvorenie jednotky rýchleho nasadenia v rámci NATO, ktorá by bola schopná reagovať na hrozby nie v rozpätí niekoľkých týždňov či dokonca mesiacov, ale dní. O priebehu a výsledkoch diskusie sa sotva niečo dozvieme po skončení konferencie vo Varšave, lebo ako povedal aj minister Rumsfeld, táto diskusia bude prebiehať za zatvorenými dverami a všetko povedané zostane „top secret“, teda „prísne tajné“.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|