Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       24. september 2002 Prvý deň schôdzky NATO vo Varšave Miroslav Neoveský Hlavnou témou, ktorou sa ministri obrany členských krajín NATO zaoberali v prvý deň svojho stretnutia vo Varšave, bol návrh Pentagonu na vytvorenie jednotky rýchleho nasadenia v rámci Atlantickej aliancie. Príspevok pripravil Miroslav Neoveský. Návrh prezentoval svojim 18-tim rezortným kolegom americký minister obrany Donald Rumsfeld. Predpokladá vytvorenie jednotky rýchleho nasadenia o sile asi 20.000 mužov, pozostávajúcej z amerických, európskych a kanadských vojakov, ktorá by bola schopná operačného nasadenia v rozpätí týždňa. Ešte pred odletom z Washingtonu minister Rumsfeld novinárom povedal, že Spojené štáty sú presvedčené, že takáto jednotka rýchleho nasadenia by umožnila NATO, aby čelilo bezpečnostným problémom novej éry. Podľa riaditeľky Výskumného ústavu medzinárodného mieru so sídlom v Štokholme by mali európski partneri dôkladne zvážiť to, čo nazvala „politickými nitkami“ nového amerického plánu. V rozhovore so Slobodnou Európou Alyson Bailesová povedala: AUDIO „V mnohých európskych očiach sa v prvom rade vynoria politické dôsledky toho, že NATO je kolektívne pozývané, aby sa pridružilo k novej, práve vydanej americkej bezpečnostnej doktríne.“ Podľa Alyson Bailesovej doktrína predpokladá intervenciu, ak bude považovaná za nevyhnutnú, ale tiež predvída americký preventívny zásah na obranu Spojených štátov a ich spojencov proti hrozbe terorizmu a štátov, ktoré ho spozorujú a ktoré navyše vlastnia, alebo sa usilujú o získanie zbraní hromadného ničenia. Pre rad európskych partnerov bude veľmi ťažké pripojiť sa k tomuto spôsobu myslenia. Aj ďalší analytik, Ian Kemp , z vojenskej vydavateľskej skupiny Jane´s sa domnieva, že európski spojenci budú mať skôr tendenciu k opatrnosti: AUDIO „Myslím si, že je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa všetci 19-ti spojenci podpísali pod návrh, ktorý by ich zaviazal podieľať sa na vojenskej akcii NATO mimo územia jeho pôsobnosti.“ Navyše americký návrh prichádza v čase, keď Európska únia zápolí s ambicióznym plánom postaviť vlastnú, šesťdesiat tisícovú jednotku rýchleho nasadenia už dva roky. Viacerí komentátori v tejto súvislosti poukazujú na to, že vytvorenie jednotky rýchleho nasadenia NATO, konkuruje Európanom a je pre Európsku úniu trápnosťou. Už citovaný analytik Ian Kemp sa však nedomnieva, že jeden plán by šiel na úkor toho druhého a dodáva, že zdroje európskych síl sú obmedzené a že väčšina vojakov bude aj tak nosiť, ako povedal doslova „dvojitú prilbu“. Londýnska nezávislá vojenská analytička Alexandra Ashbourneová mieni, že po 11.septembri minulého roku Spojené štáty uvoľnili niektoré zo svojich výhrad voči európskej jednotke rýchleho nasadenia, najmä s ohľadom na európsku podporu vojny proti terorizmu. Súčasná situácia podľa Alexandry Ashbourneovej potvrdzuje platnosť koncepcie nezávislej európskej sily a dodáva: AUDIO „Udalosti okolo Iraku ukazujú, že sú obdobia, keď Európa a Amerika sa nechcú nevyhnutne podieľať na tej iste akcii a že Európa bude potrebovať svoje vlastné vojenské kapacity.“ Pri pohľade na súčasné postoje napríklad nemeckého kancelára Schrődera, ale aj Francúzska a na osamotenosť britského premiéra Blaira v jeho vlastnej strane, je naozaj otázne, či by sa mali Spojené štáty vôbec uchádzať o ich podporu a nekonať v koalícií so štátmi, ktoré ich podporujú a v prípade nevyhnutnosti konať aj osamotene. So zreteľom na riziká a hroziace nebezpečenstvá nielen pre Spojené štáty, ale pre celý svet, nečinnosť nemôže byť alternatívou, ako opakovane zdôraznil aj americký prezident George Bush.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...