Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 29. august 2008       3. október 2002 Slovensko sa k výzve vytvorenia jednotky rýchlej reakcie stavia pozitívne Marián Bednár Na stretnutí ministrov obrany členských krajín NATO vo Varšave ešte pre dvomi týždňami zarezonovala myšlienka vytvorenia jednotky rýchlej reakcie o sile 20 tisíc mužov schopných do týždňa zasiahnuť v krízových oblastiach sveta. Téme sa venuje Marián Bednár. S myšlienkou o vytvorení jednotky rýchleho nasadenia prišiel americký minister obrany Donald Ramsfeld. Vzhľadom na to, že Slovensko očakáva na pražskom summite pozvánku na vstup do NATO je prakticky otázkou pár týždňov, kedy sa k americkej predstave bude musieť krajina vyjadriť. Hovorí minister obrany Jozef Stank: AUDIO: "Z charakteru našich misií je už dnes evidentné, kde sú naše jednotky žiadané, hlavne, ktoré profesie sú žiadané. Určite dominujú ženijné jednotky. To vidíme v Eritrei, to sme videli na Balkáne, je to evidentné teraz v Afganistane a podobne. Čiže zúčastňujeme sa týchto operácií podpornými jednotkami a tieto naše útvary sú hodnotené ako dobre vycvičení profesionáli." Zároveň však minister Jozef Stank priznal, že celková predstava slovenskej strany sa v týchto dňoch ešte len vytvára: AUDIO: "Aj keď prvé kroky sme v tomto smere urobili, jednak máme niekoľko partnerských cieľov, ktoré sú orientované na to, aby boli príslušné jednotky schopné interoperability a schopné súčinnosti s jednotkami aliancie, na druhej strane definitívne rozhodnutie nepadlo a my sme neboli oslovení. Zatiaľ nie sme členskými štátmi aliancie, ale aj sa domnievam, že už na pražský summit príde náš minister obrany pripravený reagovať na túto otázku. Ja sa domnievam, že môžeme relatívne v krátkom čase pripraviť odpoveď i na to, ako by sme sa vedeli zúčastniť našim podielom na vytvorení jednotky vysokej reakcie." Je zrejmé, že príprava takejto jednotky sa v širšom kontexte nezaobíde bez plánovacích dokumentov, ktoré budú deklarovať konkrétne programy, projekty a zdroje na dosiahnutie potrebných spôsobilostí v rezorte obrany. Medzi takéto materiály patrí aj vládou schválený programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2003 až 2008. Svojím obsahom predstavuje transparentné pridelenie finančných zdrojov na konkrétne programy a projekty. V roku 2003 sa predpokladá vyčleniť 2 percentá HDP na obranu čomu zodpovedá okolo 23 miliárd korún. V roku 2004 by to malo byť 25 miliárd korún, v roku 2005 28 miliárd, a o rok neskôr až 31 miliárd korún. Posledné dva roky z päťročného cyklu by išlo o čiastku 33 miliárd a 37 miliárd korún. V prípade, že by prišla nečakaná požiadavka zo strany aliancie vyčleniť požadovanú jednotku pre mierové operácie, finančný plán s tým počíta. Hovorí generálny riaditeľ sekcie obranného plánovania a manažmentu zdrojov Gabriel Kopecký: AUDIO: "Je treba vedieť to, že my už máme vytipované jednotky, ktoré sme schopní poskytnúť aliancii pre vojenské operácie. Čiže tieto finančné položky sú v našom programovom pláne zahrnuté. Sú samozrejme odhadnuté, pretože nevieme koľko to bude stáť, ale musíme s takouto položkou počítať. Keby sme ju neminuli, môžeme ju použiť pre modernizáciu." Programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2003 a 2008 má ešte ten význam, že pre NATO vytvára reálny obraz financovania ozbrojených síl SR, čo v minulosti nebolo. Gabriel Kopecký: AUDIO: "Naša metodika vykazovania výdavkov na obranu bola výrazne odlišná od toho ako je zaužívaná v členských štátoch aliancie, alebo v samotnej centrále aliancie. Preto sme museli mnohokrát v minulosti robiť rôzne prevody, ktoré zase spôsobovali ďaľšie chyby a vlastne to konečné doladenie výdavkov na obranu, ktoré sme predkladali v rámci hodnotenia obrany vznikalo ťažko. To bol kameň úrazu pre Slovensko." Na základe programového plánu ministerstva obrany bude mať nielen centrála aliancie, ale aj každý daňový poplatník podrobný prehľad ako sa peniaze použili. Hovorí opäť generálny riaditeľ Gabriel Kopecký: AUDIO: "Ten daňový poplatník samozrejme v rámci obmedzení utajovaných skutočností by mohol byť oboznámený s tým, že žiadna koruna nie je minutá na niečo čo nesúvisí s obranou SR. A že je použitá účelne."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...