Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       10. október 2002 Dvere do EÚ zostávajú pre Turecko iba pootvorené Miroslav Neoveský Včerajšia správa Európskej komisie o pripravenosti na rozširovanie Únie Turecko sotva uspokojila. Na druhej strane však aj Ankara vie, že na začatie predvstupových rokovaní s Európskou úniou toho musí urobiť ešte viacej. V téme pokračuje príspevkom Miroslav Neoveský. Včerajšou správou sa tureckí odporcovia vstupu krajiny do Európskej únie cítia byť potvrdení v ich názore, podľa ktorého kresťanská Európa nikdy neprijme za člena moslimskú krajinu. Oproti tomu zástancovia vstupu Turecka do Únie považujú správu za síce nie práve potešujúcu, ale realistickú a preto dúfajú v politické rozhodnutie, ktoré by mohlo padnúť na decembrovom summite Európskej únie v Kodani. Správa európskej komisie síce oceňuje, ako sa v nej píše doslova „pozoruhodné reformy" v Turecku, ako napríklad zrušenie trestu smrti v časoch mieru a posilnenie práv kurdskej menšiny. Naďalej však existuje mučenie a to, podľa ministerky spravodlivosti Semy Piškinsutovej, nielen v ojedinelých prípadoch. Sloboda prejavu je tiež obmedzená a že grécky pravoslávny seminár na ostrove Chalki ostáva aj po siedmich rokoch zatvorený, rozhodne nesvedčí o náboženskej slobode. Napriek tomu predseda Európskej komisie Romano Prodi v Bruseli včera povedal: AUDIO „Čo sa doteraz urobilo, nestačí na splnenie kodanských kritérií. Budeme však ruku v ruke spolupracovať s tureckou vládou a pokračovať v tomto procese, aby to raz v budúcnosti bolo možné.“ Aj preto zneli oficiálne reakcie z Ankary veľmi umiernene. Aj vláda premiéra Bulenta Ečevita, stojaca na veľmi vratkých nohách, si totiž uvedomuje rad nedostatkov ako aj to, že silnými slovami na adresu Bruselu by iba posilnila argumentáciu extrémne pravicovej Strany nacionalistickej akcie. Turecké nádeje na politické rozhodnutie o stanovení dátumu na začatie predvstupových rokovaní na kodanskom summite v decembri pramenia jednak z podpory Washingtonu a jednak z toho, že z nadchádzajúcich volieb 3. novembra vzíde vláda, ktorá bude rozhodnejšie pokračovať v procese reforiem. Lenže, povedané celkom úprimne, ani Európa nie je členstvu Turecka v Únii veľmi priaznivo naklonená. Phillipe Moreau de Farge z Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy v Paríži poukazuje v tejto súvislosti na to, že prijatím každého nového člena prijíma Únia aj jeho problémy a preberá za ne aj zodpovednosť. V rozhovore pre Slobodnú Európu k tomu Phillipe Moreau de Farge povedal: AUDIO „Aby bolo jasné. Ak by sa Turecko stalo členom Únie, znamenalo by to dve veci: po prvé – Európska únia by už nebola európskou, ale euro-blízkovýchodnou štruktúrou.“ Ak by hraničila s Blízkym Východom, tak by to znamenalo obrovskú zmenu v geopolitickej situácii Európskej únie. A po druhé: AUDIO „Ak sa Turecko stane členom Európskej únie, tak sa kurdský problém stane európskym problémom.“ Podľa Phillipa Moreau de Farge Európska únia však nie je pripravená na prevzatie takéhoto geopolitického záväzku a zodpovednosti. Napriek tomu, že Turecko je uznávaným a ceneným členom Atlantickej aliancie, tak rad európskych politikov mieni, že Turecko do Európy nepatrí, aj keď to nehovoria nahlas. Práve tak zdôrazňujú, že pri úvahách o kandidatúre Turecka nehrá nijakú úlohu skutočnosť, že Turecko je moslimskou krajinou. Či to je tak aj naozaj, sa možno ukáže už v decembri na summite Európskej únie v Kodani.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...