Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       19. október 2002 Mám dôvod si myslieť Štefan Hríb Poslednými voľbami sa Slovensko definitívne kvalifikovalo medzi najvážnejších uchádzačov o členstvo v EÚ a NATO. Toto je nespochybniteľné a už len zlyhanie Západu by mohlo spôsobiť, že sa táto krajina neocitne v jeho vnútri. Ja však mám dôvod si myslieť, že práve týmto úspechom sa slovenská cesta k normálu iba začína. Slovenskú politiku určoval desať rokov ťažký spor demokratov s Mečiarom. Mnohí v ňom v mene lepšieho údelu celej krajiny obetovali svoju politickú existenciu, mnohí na ňom naopak vyrástli, a mnohí sa vypočítavo priživili. Ten spor bol vysilujúci, pre svoju plytkosť často až neznesiteľne nudný, no najmä - desať rokov odvádzal pozornosť celej krajiny od problémov, ktoré sa zdali druhoradé a preto ostali neriešené. Dnes, keď je Mečiar minulosťou, vystúpili tie problémy na povrch so všetkou silou. A my zisťujeme, že sme sa neuveriteľne zadĺžili, že zdravotníctvo je zaostalé, že vysoké školy sú nemoderné a aj tak často nedostupné a že o chvíľu nebudeme vedieť platiť vlastných dôchodcov. Toto všetko sa samozrejme vedelo už pred rokmi, zoči voči bazálnemu sporu o samotnú demokraciu to však nebola priorita. Samozrejme, v tomto minulá vláda zlyhala, pretože Mečiar bol štyri roky v opozícii a šanca na zmenu nebola dostatočne využitá. Stále sa však objavoval argument, že nielen ľavica vo vláde, ale aj hrozba Mečiarovho návratu ospravedlňuje isté váhanie s reformami a ich hĺbkou. Bola to výhovorka, ale aj tá už dnes padla. Je to úplne nová situácia - táto vláda má všetky nástroje, aby zmenila charakter zaostávajúceho štátu prakticky vo všetkých jeho segmentoch. Ceste k normálu už neprekáža Migaš vo vlastnom mužstve, ani hroziaci Mečiar u súpera. Jedinou prekážkou reforiem dnes môže byť vlastná neschopnosť, malá odvaha a pokračujúca korupcia. Rovnako je to s našou zahraničnou politikou - už nestačí byť iný ako Mečiar, a nestačí už ani plnenie kodanských či iných kritérií. Ak máme byť dôstojným hráčom na medzinárodnom poli, treba skončiť s vyčkávaním a vypočítavým prispôsobovaním sa silnejším. Slovensko už môže - a má - prichádzať s vlastnými nápadmi, s vlastnou predstavou o riešení konfliktov, s vlastným príspevkom k otázkam medzinárodného práva, podoby EÚ či spojenectvu Európy s USA. Tak ako bolo malé Írsko kľúčové pre budúcu podobu Európy, tak bude stále častejšie aj malé Slovensko ako súčasť Západu dôležité pre ten či onen medzinárodný problém. Ak sa teda poslednými voľbami Slovensko definitívne kvalifikovalo medzi najvážnejších uchádzačov o členstvo v EÚ a NATO, neznamená to, že naša cesta k normálu sa končí. Mám naopak dôvod si myslieť, že až teraz sa môže začať skutočne zmysluplný spor o povahu tejto krajiny. Sme slobodní, ale o to viac zodpovednosti je zrazu v našich rukách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...