Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       4. november 2002 Prečo nedostal ukrajinský prezident Kučma pozvánku na pražský summit NATO Anna Rausová Ukrajina, ktorá od získania nezávislosti prešľapovala politicky medzi Západom a Ruskom pred časom naznačila, akým smerom by sa chcela uberať: požiadala o formálne rokovania o vstupe do Európskej únie a NATO. Aliancia však prezidentovi Leonidovi Kučmovi pozvánku na historický pražský summit neposlala. Rozhovory s Ukrajinou majú prebehnúť v Prahe iba na úrovni ministrov zahraničných vecí. Prečo nepozvala aliancia Leonida Kučmu na summit do Prahy? Pre odpoveď sa treba vrátiť dva roky dozadu. Ukrajinský prezident vtedy osobne schválil predaj moderného radarového zariadenia do Iraku. Systém Kolčuga nie je pritom žiadnym predpotopným pozostatkom zastaralej socialistickej vojenskej techniky. Na rozdiel od konvenčného radaru dokáže zamerať napríklad americké a britské lietadlá, hliadkujúce v tzv. bezletových zónach v Iraku bez toho, že by to piloti lietadiel zistili. Táto technológia by mohla mať potenciálne na svedomí životy týchto pilotov. Predaj navyše znamená vážne porušenie rezolúcie OSN. Na adresu Kučmovej vlády však ešte treba dodať, že je predmetom kritiky kvôli stavu demokracie a nedodržiavaniu občianskych a ľudských práv. Americká vláda nemá informácie, či boli radary Kolčuga do Iraku aj dodané, ale v septembri vyslovila na základe odbornej analýzy presvedčenie, že tajné nahrávky, svedčiace o Kučmovom schválení predaja, sú autentické. Kučma obvinenie kategoricky odmieta. Spolu s ministrom zahraničných vecí Anatolijom Zlenkom zaujal prezident „urazený“ postoj. Pohrozil bojkotom summitu, čo by znamenalo zrušenie ministerských rokovaní s tým, že Kyjev zostane i tak verný svojmu cieľu – bližším vzťahom s NATO i úniou: AUDIO: „Osobitný vzťah medzi Ukrajinou a alianciou je integrálnou súčasťou európskej bezpečnosti. Preto sa pozitívny základ našich vzťahov nemení a my kurz nemeníme. Nechcem však, aby sa rozhodnutie NATO stalo predmetom vnútorných špekulácií na Ukrajine, ktorá nemá krízu s alianciou. Existujú určité rozdielnosti vo vzťahu s jedným jej členom, som si však istý, že je to dočasné. Kolízie pominú a osobitný vzťah zostane“. V októbri navštívili Ukrajinu britskí a americkí experti, aby zistili, či Kučma naozaj predal Bagdadu Kolčugu. Výsledky ich vyšetrovania neboli zatiaľ zverejnené, ale Spojené štáty už znížili finančnú pomoc Kyjevu. Vzhľadom na to, že 50-miliónová Ukrajina sa musí postaviť na nohy nielen politicky ale aj ekonomicky, ale i na to, že je tretím najväčším príjemcom zahraničnej pomoci Spojených štátov, to rozhodne nie je dobrá správa. Čo sa týka Prahy, Valerij Čalij , šéf medzinárodných štúdií z kyjevského výskumného centra, považuje Kučmovu reakciu za emotívnu, ale vstup Ukrajiny do NATO považuje za veľmi dôležitý a preto by mal Kyjev využiť v Prahe aspoň možnosť ministerských rokovaní: AUDIO: „Som znepokojený, že v tomto prípade hádžeme všetko do jedného vreca. Máme pozitívne výsledky spolupráce s NATO, do ktorej sú zahrnuté tisícky ľudí, ktorí vidia v tomto smere pre Ukrajinu pozitívnu perspektívu. Myslím si, že by bolo nesprávne všetko to vymazať jedným šmahom ruky“. Podľa Čalija by vzniknuté napätie malo byť pripomenutím pre ukrajinskú politickú reprezentáciu, že ak sa chce stať členom NATO, musí plniť aj politické kritériá. Šéf nezávislého výskumného centra v Kyjeve, Markian Bilynsky sa nedomnieva, že by vzťahy medzi Západom a Ukrajinou utrpeli z dlhodobého hľadiska – kvôli jej strategickej geografickej pozícii. Bez Ukrajiny je totiž západná vízia slobodnej a celej Európy nekompletná. Vedenie v Kyjeve je však citlivé na reakcie zo Západu, ktoré, ako napríklad nepozvanie do Prahy, vníma prezident Kučma osobne. Už citovaný Bilynsky to pripisuje jeho osobnosti: AUDIO: „Nie je to prejav nejakej stratégie, ale prezidentovej rozmarnej osobnosti a jeho vnímania, nakoľko ho oceňujú na Západe. Tento incident je však iba epizódou, neznamená žiadnu významnú zmenu zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny. Je však príliš mnoho mocných síl, ktoré si neželajú, aby priniesla ovocie“. Spojené štáty dali jasne najavo, že dôvodom „nezdvorilosti“ aliancie, ktorá náročky „zabudla“ Kučmu pozvať do Prahy, je on sám. Jeho súhlas s predajom modernej vojenskej techniky do Bagdadu môže znamenať, že rezolúcie OSN o Iraku nebudú brať vážne aj ďalšie krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Navyše Ukrajina bola zapletená už do dodávok zbraní do Macedónska, Srbska či východnej Afriky. Americké noviny Washington Post pritom nedávno napísali, že Irak otvoril veľvyslanectvo v Kyjeve s vyhlásením, že má záujem o nákup ukrajinského priemyselného tovaru. Obchodovanie Ukrajiny s Irakom je však v rámci globálneho boja proti terorizmu nebezpečné, nepozvanie do Prahy je preto zatiaľ iba zdvorilým, ale jasným posolstvom, že s ním musí Kučma skoncovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...