Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       6. november 2002 V Lotyšsku vzniká vládna koalícia, o jej životnosti existujú pochybnosti Gabriel Sedlák Lotyšsko je podobne ako Slovensko krajinou, kde v čase záverečných rokovaní o vstupe do Európskej únie a pred očakávanou pozvánkou do NATO nastupuje nová vláda. Predbežná dohoda o vzniku väčšinovej koalície už síce existuje, ale niektorí pozorovatelia majú o jej životnosti isté pochybnosti. Včera, keď sa prvýkrát po voľbách zišiel lotyšský parlament, poverila prezidentka Vaira Vikeová-Freibergová ich víťaza zostavením vlády. Októbrové voľby v geograficky i veľkosťou strednej z trojice pobaltských republík vyhrala strana Nová éra bývalého šéfa centrálnej banky Einarsa Repšeho. Ten svoju stranu založil iba začiatkom tohto roka. Kvôli nej dokonca po desiatich rokoch centálnu banku opustil. Liberál Repše, ktorému sú Lotyši dodnes vďační za bezproblémové zvládnutie prechodu od rubľa k lotyšskej mene, postavil svoju volebnú kampaň na boji proti korupcii, ktorú kritizuje aj Európska únia. Očakáva sa, že bude stáť v čele koaličnej vlády, v ktorej partnermi Novej éry budú kresťanskí demokrati, centristické spojenectvo zelených a roľníkov a pravicová strana Za vlasť a slobodu. Dovedna budú disponovať 55 hlasmi v 100-člennom parlamente. Odborníci tvrdia, že nová vláda by mala pokračovať v nastúpenej ceste do Európskej únie a NATO. Veľké zmeny sa vraj nedajú očakávať ani v domácej politike nového kabinetu. Od získania samostatnosti pred viac ako desiatimi rokmi vládli v Lotyšsku s výnimkou krátkej prestávky koalície pravicových strán. A konflikty medzi nimi, ako upozorňuje Nils Muiznieks z Lotyšského strediska pre ľudské práva a etnické štúdie, už ľudí unavili. AUDIO: „Niektorí ministri sa už stali inventárom niektorých politických strán. Sú tam už dlho a malo to veľmi korupčný vplyv.“ S týmito slovami súhlasí aj Aigars Freimanis z agentúry Lotyšské fakty, ktorý zároveň pochybuje, že nová vláda uskutoční nejaké vážne reformy. AUDIO: „Myslím, že sa nič zvláštneho nestane. Nič tomu nenasvedčuje. Jediné, čo príde takmer určite – a podľa mňa s tým začnú okamžite – bude reorganizácia vo vyšších zložkách štátneho aparátu.“ Akonáhle príde na pretras otázka vážnejších reforiem, formujúca sa vládna koalícia môže byť podľa Freimanisa ohrozená. Ako je teda možné, že Lotyši, znechutení politikou strán, hlásiacich sa k pravici, hlasujú naďalej zhruba rovnako? Jednou z odpovedí môže byť konštatovanie, že hlasujú etnicky, keďže ľavica je v Lotyšsku synonymom proruských strán. Nils Muiznieks si však práve od novej vlády sľubuje, že sa postaví čelom k riešeniu problémov národnostných menšín, z ktorej najväčšou je ruská. Postavenie Rusov, ktorí tvoria 40 percent obyvateľstva, spôsobovalo problémy aj vo vzťahoch medzi Rigou a NATO. Nils Muiznieks oceňuje plán rodiacej sa koalície vytvoriť post ministra pre sociálnu integráciu. AUDIO: „Zdá sa, že ak je možné otázku sociálnej integrácie povýšiť na úroveň ministerstva, čo by otvorilo cestu pre vyčlenenie väčšieho balíka peňazí pre túto oblasť, ten rezort by mohol mať ministra, ktorý by za to bojoval.“ Súčasný program národnej integrácie je v Lotyšsku zastrešený štátnou agentúrou a financovaný zdrojmi od štátu i od Európskej únie. Cieľom programu je vytváranie podmienok pre naturalizáciu po rusky hovoriacich obyvateľov Lotyšska a povzbudzovanie osvojovania si lotyšštiny. Doteraz fungoval pri ministerstve spravodlivosti a v skutočnosti sa k nemu nikto veľmi nehlásil. Budúcnosť agentúry závisí podľa Muiznieksa od osoby, ktorá sa stane príslušným ministrom, resp. od toho, ku ktorej z vládnych strán bude mať najbližšie. Dosť odlišné predstavy o riešení integrácie Rusov do spoločnosti majú napríklad národniari zo strany Za vlasť a slobodu a kresťanskí demokrati, ktorí sú voči menšinám ústretovejší. Ďalšou otázkou, ktorá si bude vyžadovať pozoronosť novej vlády, je ekonomika. Tá, ako tvrdí riaditeľka lotyšského Inštitútu pre ekonomiky Raita Karniteová , by mala byť prioritou vlády, zároveň však vyjadruje pochybnosti, či budúci premiér Repše pôjde do potrebných reforiem. AUDIO: „Máme veľmi dobré makroekonomické ukazovatele, ale nemáme čo vyvážať. Najväčším sektorom lotyšskej ekonomiky je tovarová výmena s inými krajinami.“ A ako dodáva Karniteová, spoliehať sa iba na obchod so zahraničím je znakom slabosti ekonomiky. Ak by tá jedného dňa začala komplikovať nastupujúcej vláde život, môže sa stať, že rozličné predstavy o riešení ekonomických problémov oslabia vládnu väčšinu. Na možné riziko upozorňuje aj Aigars Freimanis z agentúry Lotyšské fakty. AUDIO: „Dve najväčšie strany, ktoré majú spolu 45 mandátov v stočlennom parlamente, sú v opozícii. Je jasné, že sú silnými magnetmi, ktoré môžu priťahovať poslancov, dnes patriacich k vládnej koalícii.“ Úlohou nastupujúcej vlády Einarsa Repšeho bude úspešne zavŕšiť cestu Lotyšska do Európskej únie a NATO. Ani po vstupe do týchto organizácií však problémy s ruskou menšinou automaticky nezmiznú. Je teda v záujme tak Európskej únie a NATO ako aj samotného Lotyšska, aby sa vyriešili čím skôr.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...